prevahou slovenských fanúšikov, ktorí slovenským reprezentantom pripravili domáce prostredie, dráma s Ruskom, šťastný koniec, búrlivé oslavy v meste. "Už pre tento deň sa mi oplatilo žiť," vravel Slovák z Osla Štefan Ragan, ktorý sa s priateľkou vracal autom do Nórska až nadránom.
Priblížme si chronologicky záver najvýznamnejšieho dňa slovenského hokeja.
21:25 h - fínsky rozhodca Jukka Pakaslahti odpískal koniec finálového zápasu, Slovensko vyhralo 4:3 víťazným gólom Petra Bondru sto sekúnd pred koncom riadneho hracieho času. Celá naša lavička sa rozbehla do rohu klziska k brankárovi Lašákovi, šťastné klbko hokejistov sa dlho nemohlo rozdeliť. Hľadisko aplaudovalo novým majstrom sveta, tlieskali aj domáci Švédi.
21:30 - prezident Medzinárodnej hokejovej federácie René Fasel odovzdal víťazný pohár do rúk kapitána tímu Slovenska Mira Šatana. Vzápätí sa trofej ocitla nad hlavami všetkých hráčov spojených ako jeden.
21:36 - znie slovenská hymna, na švédskej pôde ju spieva vyše 6000 fanúšikov.
21:41 - do mixzóny sa hrnú ruskí hokejisti. So striebornými medailami na krku, jednako zdrvení prehrou. "Nepodržal som mužstvo," priznal brankár Maxim Sokolov, ktorý bol v predchádzajúcich zápasoch play off s Českom a Fínskom výraznou oporou zbornej. Tréner Boris Michajlov: "V tretej tretine sme zmenili taktiku, stiahli sme hru na tri päťky, začali sme hrať aktívnejšie. Zaskočili sme slovenský tím, nestačil nám. Keby neprišiel ten osudný kontraútok s gólovou koncovkou Bondru, mohlo to všetko vyzerať inak. Nestalo sa. Slováci boli o gól lepší."
21:46 - z ľadu konečne schádzajú aj majstri sveta. Kapitán Miro Šatan poskytne prvý rozhovor pre Českú televíziu, a keď ho osloví aj fínska TV, ospravedlní sa: Prepáčte, ale čakajú tu na mňa Slováci. "Jednoznačne najkrajší hokejový zážitok v kariére," rozplýval sa najproduktívnejší hráč MS. "Dali sme rýchly gól. Za stavu 3:1 sme chceli udržať náskok, hrať rozumne, ale Rusom sa podarilo vsietiť dva góly. Zrazu bol zápas úplne iný. Začali sme mať obavy, ako to dopadne. Našťastie sme mali Peťa Bondru." Strelec víťazného gólu: "Videl som voľný priestor pri vyrážačke ruského brankára, puk mi ani nemohol lepšie sadnúť. Nerobte však zo mňa hrdinu, titul vybojovala vynikajúca partia!" Jerguš Bača vraví, že po finále zavŕšil reprezentačnú kariéru so slovami: "Päťkrát som sa musel poštípať, či je to pravda." Miro Hlinka ukazuje zlatú medailu svojmu potomkovi Michalovi. Ľuboš Bartečko plače v rozhovore s redaktorom Slovenského rozhlasu Jozefom Jarkovským, že vybojoval medailu, ktorú venuje nevidiacemu maminmu bratovi Tónovi Andrášovi z Košíc. Michal Handzuš s Jánom Lašákom ticho myslia na bývalého spoluhráča Zola Bátovského, ktorý sa tejto chvíle nedožil. Žigo Pálffy hľadá najprv redaktora Športu Milana Čupku, aby mu ukázal medailu, a vraví, že k titulu majstra sveta by chcel pridať ešte Stanley Cup vNHL. Vzápätí hráčov zvolávajú do šatne.
21:50 - prezident SR Rudolf Schuster v kabíne ďakuje hokejistom za výbornú reprezentáciu, po jeho boku je aj Dárius Rusnák, kapitán majstrov sveta tímu Československa z roku 1985 v Prahe. "Keby sa zajtra volil na Slovensku prezident, tak by ľudia vyberali z vášho mužstva," lichotil pán prezident hokejistom. Na to sa kabínou spontánne rozozvučalo: "Šarky na Hrad, Šarky na Hrad!" Šarky je prezývka hokejového vodcu Mira Šatana. Predvlani priviedol tím Slovenska k striebru na MS v Petrohrade, teraz k titulu. Daro Rusnák pripomína Šatanovi reprezentačné sústredenie v Bojniciach v lete 1993, keď mu po vyradení z tímu odovzdával dres s číslom 18 so slovami: "Dúfam, že aj ty raz budeš držať nad hlavou trofej majstra sveta." Ten deň prišiel po sedemnástich rokoch. V rohu šatne si utieral slzy Róbert Petrovický, nosí na drese číslo 39 - na pamiatku mamy, ktorá zomrela v takom veku. "Keď sa na mňa pozerá z nebíčka, určite je aj ona veľmi šťastná," šepkal plačúci chlap.
22:30 - mužstvo s rodinnými príslušníkmi sa bočným okienkom pretláča zo šatne do autobusu bez strechy, nasleduje nočná paráda majstrov sveta ulicami Göteborgu na námestie Götaplatsen. Autá dookola klaksónmi zvýrazňujú slovenskú radosť. Pred autobusom idú policajti s majákmi, hráči sa nakláňajú, aby si mohli podať ruky so stovkami slovenských i švédskych fanúšikov na chodníku. Po kilometri jazdy sú na mieste.
22:45 - dvadsaťšesť hokejistov Slovenska v bielych dresoch z finálového zápasu a realizačný tím vystupuje na pódium. Tlieska im vyše päťtisíc hokejových fanúšikov. Moderátor predstavuje jednotlivo majstrov sveta, znie známa pieseň víťazov We are the Champions. Peter Bondra po anglicky vraví do mikrofónu: "Je krásne vyhrať Stanley Cup, ale ten oslavuje len jedno mesto. Majstra sveta slávi celá krajina."
22:57 - šéf IIHF R. Fasel odovzdáva na pódiu cenu najplatnejšieho hráča šampionátu Mirovi Šatanovi. Kapitánovi blahoželá celý tím, súdržný ako v zápase na lavičke.
23:10 - slovenskí hokejisti odchádzajú do autobusu, na pódiu zostáva brankár Jano Lašák. Berie si od moderátora mikrofón a s obecenstvom komunikuje ako skúsená hviezda koncertných sál. Queenovskú We are the Champions s hudobným sprievodom predniesol krásne falošne, v jeho prednese bolo cítiť odbúranie finálového stresu i nekonečnú radosť z víťazstva. Obecenstvo spievalo s ním. "Thank you Sweden!" poďakoval sa krajine, kde Slováci vybojovali historické zlato.
23:25 - návrat tímu do šatne v hale Scandinavium. O päť minút neskoršie vynesie Žigo Pálffy cigaru na chodbu, aby si z nej potiahla mama aj otec. "Mám ho pred očami, keď bol páťák," rozprával Žigmund Pálffy senior. "To už definitívne presedlal z futbalu na hokej, lebo aj s kopačkami vedel strieľať góly. Vtedy založili v Skalici hokejovú triedu a o Žigovom osude bolo rozhodnuté," spomínal otec - z paneláka na Športovej ulici to majú na zimák vari len dvesto metrov. Keď Pálffy junior zavesil v semifinálovej bitke dôležitý gól Švédom v samostatných nájazdoch, otec bol vraj doma pri televízore pokojný: "Vedel som, že ho fukne pod žŕdku. To je jeho miesto. Aj prvý gól vo federálnej lige ešte ako junior v drese Nitry napálil sparťanovi Břízovi tam hore. Ešte to vie šikovne hodiť brankárovi medzi nohy," prezradil otec synove strelecké miesta.
23:45 - tréner Ján Filc s vikinskou zlatou helmou si konečne našiel čas pre slovenských žurnalistov. Na tvári mu vidieť, že prežil stresový deň.
24:00 - v tlačovom stredisku čaká novinárov zo Slovenska pozdrav od fínskych kolegov: "Užite si túto fľašu šampanského. My už pocit majstra sveta poznáme, vyhrali sme šampionát vo Švédsku pred siedmimi rokmi. Slovensko hralo najkrajší hokej na majstrovstvách sveta, titul má zaslúžene. Nás teší, že Fínsko ako jediné dokázalo zdolať svetových šampiónov." Göteborské ulice sú ešte plné Slovákov a v baroch sa slávi do nedeľňajšieho rána.
Autor: Ondrej GAJDOŠ, Göteborg
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
