medzištátny zápas s Uzbekistanom. Medzi prvými odchovanec stropkovského futbalu, bývalý hráč Tatrana Prešov i 1. FC Košice, dnes legionár v cyperskom Olympiakose Nikózia Jozef Kožlej (na obr. v popredí ešte v košickom drese).
"Včera okolo pol ôsmej večer som dorazil po prílete do Viedne do Bratislavy. Na reprezentačnú pozvánku som čakal dva a pol roka. Takže som sa ponáhľal," vychŕlil zo seba jedným dychom. Tú ste si zrejme vystrieľali v cyperskej lige. Dá sa teda hovoriť z vášho pohľadu o úspešnej sezóne? "Pre mňa určite. Olympiakos skončil napokon až piaty, hoci sme poškuľovali po najvyšších priečkach. Nuž veru, nie je to žiadna sláva. V streleckej tabuľke som skončil druhý a vyhlásili ma za najlepšieho hráča cyperskej ligy. Kvôli tomu sa musím vrátiť po zápase s Uzbekistanom späť na Cyprus. Vo štvrtok musím totiž byť na slávnostnom vyhlasovaní." Na Afroditinom ostrove ste podľa toho spokojný. "Nevravím že nie, ale keby bola šanca odísť do futbalovo vyspelejšej krajiny, určite dlho by som neváhal. Klub teraz ale uplatnil opciu na ďalší rok. Keby prišla nejaká ponuka, musel by ma záujemca vykúpiť. Pravdou je, že cyperský futbal sledujú najmä Gréci. Ak, tak práve tam je najväčšia šanca ísť." Do veľkého sveta futbalu ste vybehli z Prešova najprv do Sparty Praha, potom vás cesty zaviali opäť na východ republiky do Košíc. Na prešovskom trávniku ste už hrali v reprezentácii do 21 rokov... "Na to si spomínam. Teraz budem mať, aspoň dúfam, seniorský reprezentačný debut. Je to príjemné konštatovanie, lebo na éru v Prešove sa zabudnúť nedá. Boli to krásne roky, krásne začiatky kariéry profesionálneho futbalistu. Na to sa nedá nikdy zabudnúť." Čo osobne očakávate od medzištátneho stretnutia s Uzbekistanom? "V mužstve Olympiakosu máme jedného Arménca. Ten mi vravel, že Uzbekistan má dosť technický tím. To je ale tak všetko, čím utorňajšieho súpera Slovákov charakterizoval. Ide vlastne o krok do neznáma. Avšak súper ako súper. Na každého je treba dôkladne sa pripraviť." Nádherný úspech hokejistov odsunul tak trochu záujem o futbalistov. Čo vravíte na slovenské zlato, svedčalo by niekedy i futbalistom spod Tatier? "Na Cypre slovenská enkláva sledovala semifinále so Švédskom. Už vtedy sme sa radovali ako malé deti. Nuž a to zlato, to je jednoducho fantázia. Titul majstrov sveta získajú Slováci v dohľadnom čase asi ťažko, ale i hokejisti šli na vrchol postupne..." Finále s Rusmi ste videli? "Stihol som ho pri obrazovke v Bratislave. Večer som sa potom presúval ulicami pri Dunaji a bola to nádhera vychutnávať si takúto radosť. Cítil som sa ako pri futbale niekde po úspechu v Taliansku." Aj ste si zatrúbili? "Nesedel som za volantom, ale môj šofér vytruboval jedna radosť..." Poďme ešte späť k futbalu. Tréner L. Jurkemik avizoval, že stretnutie s Uzbekistanom bude poslednou previerkou reprezentantov. Zajtra sa teda bude treba poriadne priprieť... "Určite. Len vtedy dostanem ďalšiu šancu reprezentovať Slovensko, ak trénera presvedčím o svoje výkonnosti. Som si toho vedomý, lebo viem, že na Cyprus si ma asi nepríde pozrieť."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
