fázach budovania Armády Slovenskej republiky u nášho útvaru bola fluktuácia okolo 10 percent. Tí, ktorí v minulosti mali iné zmýšľanie, než pracovné, alebo im chýbalo nadšenie pre túto prácu, volili odchod z armády. Dnes sa situácia zmenila, pretože pomaly nám nemá kto odchádzať. Priemerný vek u profesionálnych vojakov v našom útvare je približne 26 rokov. Pre odchod títo ľudia nemajú dôvod. Sú v produktívnom veku a táto práca je pre nich stále zaujímavá," vyjadril sa pre náš denník veliteľ 3. Leteckej základne v Prešove plk. Ing. Marián Dzurilla (na obr.), ktorá má okolo 600 profesionálnych vojakov.
Osádky vojenských vrtuľníkov z prešovskej leteckej základne už neraz pri rôznych príležitostiach preukázali vysokú vycvičenosť. Aj teraz sa pripravujú na účasť v mierovej misii v Kosove spolu s Holanďanmi v kombinovanej vrtuľníkovej jednotke. Lenže na Slovensku neexistuje škola pre výcvik pilotov vrtuľníkov. "Od vzniku Armády Slovenskej republiky nám nikto nevychovával lietajúci personál. Mali sme veľké vákuum vo výchove pilotov vrtuľníkov. Až pred troma rokmi sme sa ponúkli, že ich výchovu si zoberieme na svoje bedrá a začali sme školiť poslucháčov Vojenskej leteckej akadémie, ktorí boli niekedy smerovaní vo výcviku ako prúdoví piloti. Lenže ich potreba pre našu armádu nie je taká ako sa predpokladalo. V tejto dobe máme na leteckej základni 10 poslucháčov Vojenskej leteckej akadémie, ktorých si školíme na lietanie na vrtuľníkoch," poznamenal M. Dzurilla.
Uvažuje sa však o zániku VLA v terajšej podobe. Potom vrtuľníková základňa nebude mať odkiaľ brať absolventov vojenskej pilotnej školy na preškolenie v lietaní na vrtuľníku. Ako M. Dzurilla mieni riešiť túto situáciu, ktorá v budúcnosti môže reálne vzniknúť? "Musíme vychádzať zo zákonov, ktoré sa dotýkajú jednotlivých profesii v rezorte obrany. Podmienkou pre vykonávanie funkcie pilota v našich podmienkach je nutnosť absolvovať vysokú školu leteckú. Ale my si dokážeme predstaviť, aby na palube vrtuľníka boli aj príslušníci, ktorí nemajú vysokú školu. Dnes potrebujeme kvalifikovaných pilotov pre výkon profesnej funkcie pilota a napríklad funkciu operátora - navigátora by mohol vykonávať aj pilot, ktorý nemá vysokoškolské vzdelanie. Predsa máme skúsenosti z iných armád, kde výcvik pilotov je vedený iným spôsobom, než my sme doteraz mali. V týchto armádach pre vykonávanie funkcie pilota sú predovšetkým odborné podmienky, ako zručnosť a majstrovstvo tohto chlapa."
Aj v bývalom Československu do roku 1976 existoval systém výchovy pilotov, ktorý nevyžadoval vysokoškolské vzdelanie. V spomínanom roku končil posledný kurz ročných a dvojročných dôstojníckych pilotných škôl. V roku 1977 začali k vojenským leteckým útvarom prichádzať prví absolventi VLA v Košiciach a tým sa systém výcviku pilotov zmenil aj legislatívne. Pri budovaní Armády SR piloti bez vysokoškolského vzdelania boli prepustení. V súčasnosti naša armáda má dosť pilotov.
"Ale v prípade, že by Vojenská letecká akadémia menila doterajšiu podobu činnosti, museli by sme sa zamýšľať, kde a kto nám bude pilotov školiť. Prirodzeným odchodom aj od našej leteckej základne dvaja - traja piloti ročne odídu. Pokiaľ by sa takýto prirodzený odchod dial desať rokov, tak je to 30 ľudí a nemal by ich kto nahradiť. Predvídam určitý generačný skok, ktorý tu nastane, pretože nie je plynulé zásobovanie lietajúcim personálom. Od roku 1990 do roku 2000 sme nedostali pre našu základňu ani jedného vyškoleného pilota vrtuľníkov. Tých desať rokov sa ukáže za veľmi krátku dobu," nazdáva sa M. Dzurilla.
Preto velenie 3. Leteckej základne v Prešove mieni navrhnúť kompetentným nový systém výchovy pilotov vrtuľníkov. Umožnilo by to vybrať najšikovnejších príslušníkov základne a vycvičiť ich napríklad na palubných technikov. Takéto zaškolenie je vrtuľníková základňa v Prešove schopná zabezpečiť vo vlastnej réžii.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
