existencia nikomu neprekážala. Situácia sa zhruba pred polrokom až dramaticky zmenila a medzi časťou obyvateľov začal rezonovať nesúhlas s jej prevádzkou. Ostatné zasadnutia obecného zastupiteľstva sa skládkou tiež zaoberali. Zazneli na nich vášnivé slová kritiky zo strany poslancov aj verejnosti. To posledné vyústilo k záveru, v ktorom poslanci podali návrh na opätovné preskúmanie stavebného povolenia na výstavbu novej skládky.
Aj do našej redakcie sme dostali opakujúce sa podnety, a tak sme sa rozhodli hľadať dôvody nespokojnosti, alebo toľkokrát opakovaný, ale nám nie celkom jasný, problém.
Fakty sú také, že obec Svinia a tamojšie pozemkové spoločenstvo zastúpené štatutárom Jozefom Triščom uzavreli nájomnú zmluvu o dočasnom užívaní vymedzenej parcely v katastrálnom území obce za účelom skladovania odpadu ešte v júli 1998. Štátna správa následne vydala rozhodnutie, ktorým dala súhlas na prevádzkovanie zariadenia na zneškodňovanie odpadov za osobitných podmienok. Nájomcom sa stal Podnik služieb Hubošovce- Jur zastúpený Jozefom Gumanom a zmluvný vzťah má trvať do roku 2010. Podľa výpisu z listu vlastníctva je vlastníkom uvedenej parcely Slovenská republika -teda Slovenský pozemkový fond Bratislava.
"V roku 1998 boli povodne a na skládku sa navážalo bahno, piesok aj odpad. Predpokladali sme, že sa zasype, zrekultivuje a skončí. Podľa zákona malo povolenie podľa osobitných podmienok skončiť do júla 2000, ale skládka funguje dodnes a denne sa na ňu dováža odpad z okolitých obcí," povedal nám za nespokojnú časť obyvateľov Viktor Marton. Pripomenul, že ľudia sa obávajú o životné prostredie, zdravie ľudí, nehovoriac o tom, že v bezprostrednom okolí je orná pôda. Upozornil tiež, že na ostatnom obecnom zastupiteľstve poslanci odhlasovali zákaz sypania odpadu, ktorý mal byť podložený dokumentom z odboru životného prostredia (OŽP) na Okresnom úrade (OÚ) v Prešove z 2. apríla 2002.
Oslovili sme starostu Miloslava Mihoka, očakávajúc, že vnesie viac svetla do spomínaných argumentov. "Hľadali sme prevádzkovateľa skládky a Jozef Guman sa toho ujal s tým, že nám bude vyvážať odpad zdarma a postaví modernú skládku podľa súčasne platných pravidiel. Občania platia za odpad minimum. Teraz ju chce časť občanov aj poslancov zastaviť. Žiadajú preskúmať vydané stavebné povolenie a uvažujú aj o takej alternatíve, že obec bude skládku prevádzkovať. Už raz však s nájomnou zmluvou súhlasili a ľudia by si mali uvedomiť, že vypovedanie zmluvy a vložené náklady bude stáť obec veľké peniaze. Všetko sa deje len z pocitu závisti a nenávisti niektorých ľudí," uviedol pričom netajil obavy nad tým, ako by obec splácala investície J. Gumana, keď sa doteraz trápi s pohľadávkami predchádzajúceho vedenia samosprávy, presnejšie jej prevádzkárne.
Nespokojenci dokonca vyslovili pochybnosti o tom, či štátna správa vydala stavebné povolenie v súlade so zákonom. S touto otázkou sme sa obrátili na kompetentného pracovníka OŽP na OÚ Štefana Baluchu-Dzivého. "Stavebné povolenie sme vydali v súlade so zákonom, nič sme neobišli. Žiadny podnet na preverenie nemáme a chcem pripomenúť, že povolenie bolo vydané a do stavby sa investovalo. Veď stavba sa nedá zastaviť len preto, že sa niekomu nepáči," povedal nám. Naviac, ako sme sa dozvedeli na výstavbu novej skládky dostal spomínaný konateľ aj štátnu dotáciu vo výške dvoch miliónov. Doteraz okolo 6, ale celá investícia má rozpočet 14 miliónov korún.
O stanovisko sme tiež požiadali J. Gumana. Zaujímalo nás najmä, ako by sa zachoval, keby sa situácia zdramatizovala natoľko, že by došlo k vypovedaniu zmluvy. "Pred mojim príchodom sa na skládku zvážal nekontrolovateľný odpad a bola v dezolátnom stave. Obec oslovila viaceré firmy a nikto sa toho nechcel ujať. Stálo ma veľa úsilia aj peňazí, pokiaľ som splnil všetky podmienky uložené úradmi, aby som ju dostal do súčasnej podoby. Nemôžem ustúpiť, veď musím splácať úvery aj štátnu dotáciu," bez zaváhania, ale s roztrpčením v hlase argumentoval. Zdôraznil, že keby k tomu došlo, musel by vložené investície vymáhať od obce, nehovoriac o tom, ako by si s odpadom potom poradili. Veď nejde len o Sviniu, ale aj ďalšie obce, pričom práve komunálny odpad obyvateľov zo Svinej ho ročne v priemere stojí okolo 300-tisíc korún. Netajil, že ho nevďačnosť ľudí znechutila natoľko, že "keby som nemal finančné záväzky pri tých slovných útokoch a opakujúcich sa kontrolách, ktoré nikdy nič negatívne nenašli, nechal by som to plávať..."
V tej súvislosti sme sa opýtali aj na upozornenie OŽP OÚ, na základe ktorého sa údajne na skládku nesmie vyvážať komunálny odpad až do vybudovania prekladacej plochy. Napokon, aj sami sme sa presvedčili, že odpad sa na skládku zváža. Na tento argument J. Guman reagoval, že jeho firma má oprávnenie na prekladaciu plochu a ukázal nám kolaudačné rozhodnutie z 26. apríla 2002. Zdôrazňoval, že všetok odpad sa tam okamžite separuje do veľkokapacitných kontajnerov a zhodnocuje. Podľa jeho slov na samotnej skládke ostáva už len prach.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
