hokejového kráľovstva. Ošiaľ pomaly vyprcháva, po oslavách prídu na rad všedné momenty. Tak to berie i Peter Pucher (na fotografii), prešovský rodák a odchovanec, ktorý v posledných sezónach legionárči v Znojme. Onedlho odcestuje s manželkou na dovolenku na Maledivy (je to odmena od klubu), potom sa ešte chystá do Chorvátska, ale ako prezradil, už mu v hlave víria i myšlienky spojené s novou letnou prípravou.
Uplynulé MS boli v jeho kariére v poradí šieste a výsledkovo najkrajšie. Pravda, už raz si podobný nával eufórie vychutnal, pred dvoma rokmi v Petrohrade. "Vtedy sme prekvapili striebrom. Teraz sa očakávalo, že by sme vzhľadom na silu kádra mali hrať o medailu. Inak sme to prežívali, aj okolie. Pravda, pre mňa to bolo v Škandinávii oveľa ťažšie." Kým v Rusku na šampionáte bol východniar v akcii do posledného duelu, teraz od štvrťfinále zostal mimo hry spolu s Tomíkom, Uramom, Šimonovičom. "Sedel som na tribúne a umieral od nervozity. Je to oveľa horší pocit pre každého, keď takto nečinne sleduje duel spoluhráčov." Pucherov klubový parťák Marek Uram sa vyjadril, že preňho pozícia "civila" bola najťažšia v jeho kariére. Súhlasil s tým i Peter. "Bolo to prvý raz v nároďáku, čo som sa neobliekol do dresu, ale namiesto toho mi zostal flek len medzi divákmi. Pritom som normálne trénoval, pripravoval sa s mužstvom, lenže..." Pravdaže, Pucher ako pravý profesionál musel rešpektovať, že pri tej kvalite, ktorá sa objavila na súpiske Slovákov, nemohli všetci naháňať puk. Hlavne po tom, čo prileteli postupne Pálffy i Stümpel. "Je iné žiť s kolektívom na striedačke počas duelu a na tribúne. Bol som veľmi rozklepaný z nervov, najradšej by som skočil do arény. Pomáhal som si, ako sa dalo, mával som vlajočkou, išiel som si do bufetu niečo kúpiť a tak podobne."
Na ZOH v Salt Lake City pozícia náhradníka tohto tvorivého centra rozhádzala, znechutila, radšej sa pobral domov. Teraz to bolo iné, on aj ostatní, čo prestali zasahovať do hry, boli napísaní na súpiske a v prípade zranenia či choroby boli by k dispozícii. Obranca Hecl sa zapojil do turnaja postupne, útočníci mu mohli závidieť. Avšak v zadných radoch je situácia iná, konkurencia nenúti k takému preosievaniu formácií. Keby sme postavili päť útočných formácií, bolo by to iné.
Pucher s Uramom tvoria v Znojme nerozlučnú dvojicu, ktorá má prím. V nároďáku je to ale iné, tam sú síce väzby borcov tiež užitočné, ale niekedy sa musia predstavy jednotlivcov podriadiť záujmom kolektívu a navyše nie vždy je priestor na scéne pre každého rovnaký. V príprave pred šampionátom to obom išlo. Na vrcholnej akcii prišiel však zlom. Najprv hral trojzáprah Országh, Pucher, Uram, neskôr Petrovický, Pucher, Bartečko. Od štvrťfinále sa už nenašlo miesto ani pre Peťa. "S Marekom sme chceli dokázať udržať si našu formu zo Znojma i z prípravy. Nedostali sme sa toľkokrát na ľad, aby sme nabrali želanú pohodu. Bez nej sa hráč nerozhýbe, nepresadí. Ak vykorčuľuje hokejista dva-tri razy za tretinu a nedostane priestor ani v jednej presilovke, potom sa to zlomí. Klesá sebavedomie, istota. Pohoda sa zbiera hlavne v presilovkách, kde je príležitosť na rozohranie puku, skórovanie. Potom sa ľahšie napreduje, zápas sa inak pre hráča vyvíja. Hoci naša formácia bola menej v akcii, snažili sme sa ísť naplno. Hoci šancu sme nechytili úplne za chvost."
Pohľad zhora je iný než zo striedačky. Chceli sme vedieť, či sa P. Pucher nebodaj nedostával ukradomky do pozície kouča a na diaľku si nehovoril v duchu, čo by mali chlapci robiť v zápasoch. Striktne ale túto teóriu zamietol. "Myslel som na celkom iné veci, vtedy som bol zamestnaný momentálnymi akciami a dianím, na nejaké získavanie postrehov o hre spoluhráčov a súperov nezostával čas. Opakujem ale: trápil som sa a vnútorne zžieral tak, ako nikdy predtým."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
