"Chcel som si ju kúpiť, ale nevedel som kde. Spomínal som to aj pred našimi novinármi vo Švédsku a oni boli takí milí, že ju niekde našli a darovali mi ju. Na hlave mi to síce nesedí, lebo je to trošku malé, ale skončí to na mojej domácej hokejovej stene slávy ako jedna z trofejí, ktorú si budem veľmi vážiť a vždy mi to bude pripomínať to krásne, čo sme zažili," vysvetlil Ján Filc, ktorý vzápätí trochu priblížil oslavy priamo vo Švédsku hneď po úspešnom finále. "V centre Göteborgu bola veľmi pekná oslava, ktorú sme si vychutnali. Dali sme si slávnostnú cigaru a pohár šampanského. Prišiel nám pogratulovať aj prezident. Potom nás zobrali na triumfálu okružnú jazdu otvoreným autobusom po Göteborgu. Na námestí bolo veľa slovenských fanúšikov, ktorí do Švédska na finále pricestovali, čo bolo fajn. Ľudia sa tešili z toho, že sa tešíme my. Potom sme mali spoločnú večeru s rodinnými príslušníkmi a zhruba o pol tretej sme sa začali rozchádzať, aby sme ráno mohli vypadnúť domov. Privítanie na Slovensku bolo fakt dojímavé, k tomu ťažko nájsť nejaké slová."

A ako prijala slovenský titul švédska verejnosť šokovaná vyradením svojich obľúbencov práve našim tímom v semifinále? "Pozitívne, aj keď sa dá povedať, že to bolo pol na pol. Zvíťazil šport a oni nám fandili, pretože sme hrali dobrý hokej. Po tom, čoi už mali istý bronz, nám to zlato hádam aj dopriali." Prím však na finálovom zápase v hľadisku nehrali domáci, ale slovenský priaznivci, ktorí húfne doleteli do Göteborgu a zaplavili tamojšiu halu Scandinavium. "Bolo to, akoby sme hrali v Bratislave, či Spiškej Novej Vsi. Mali sme fantastické zázemie, ľudia v hľadisku trpeli a dúfali s nami a potom s nami v závere aj oslavovali."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.