útočník Afinogenov. Zhodou okolností, obaja sú spoluhráčmi v ruskom Jaroslavli. Náš zadák však pre bolesť tento zápas nedohral a následné vyšetrenie potvrdilo zlomeninu posledného článku malíčka. Hoci Štrbák stretnutie nedohral, v ďalších dueloch už nastúpil a bol platným hráčom Slovenska na ceste za historickým titulom.
"Hrať sa s tým dalo. Doktor mi do malíčka napichal injekcie, poranené miesto som mal úplne umrtvené, takže som necítil absolútne nič. Bolo to, akoby som mal len deväť prstov. Navyše mi dali aj špeciálnu dlahu pre prípad ďalšej sekery. Trošku ten cit v prste chýbal pri držaní hokejky, ale išlo to," priblížil nám svoje zranenie po návrate do vlasti M. Štrbák ukazujúc nám sčernalý nechet malíčka. Napriek nepríjemnému zraneniu sa však východniar v drese s dvojkrížom na prsiach v zvyšných rozhodujúcich dueloch šampionátu podvedome nešetril. "Nie, nie. V takých zápasoch sa šetriť už ani nedá. Je to vrchol sezóny." Martin mal už pred triumfom vo Švédsku vo svojej zbierke medailu striebrného lesku spred dvoch rokov z Petrohradu. "Teraz sme mali v tíme trošku vyššiu kvalitu. Aj kolektív bol fantastický, bola v ňom výborná zábava. Od zápasu k zápasu sme sa zlepšovali a boli sme sebavedomí. Verili sme si a keď sme už zdolali v semifinále Švédov, povedali sme si, že si titul už nenecháme újsť." A aká teda bola atmosféra v tíme tesne pred úvodným buly finálového súboja? "Nervózni sme neboli. Brali sme to ako každý iný zápas. Stopercentne sme sa naň pripravili a chválabohu, podarilo sa to," uzavrel 27-ročný Prešovčan.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
