Švédsku dvojica útočníkov tohto klubu Ladislav Nagy (na snímke) a Michal Handzuš. Aj oni dvaja sa teda napokon mohli tešiť po víťazstve 4:3 vo finále s Ruskom zo zisku historického titulu majstra sveta.
Slovákov vítala po príchode Bratislava zaplavená tisícmi tešiacich sa fanúšikov s nespočetným množstvom slovensklých vlajok. Námestie SNP nášho hlavného mesta sa totiž po prílete našich hokejistov zmenilo na modro-bielo-červené more nadšene vítajúce svojich hrdinov. "To sa nedá opísať. Tí ľudia na letisku - krásna aztmosféra. Všetci na Slovensku prežívajú naše víťazstvo s nami a to je úžasné," ťažko hľadal vhodné slová na vykreslenie pocitov z atmosféry po prílete Ladislav Nagy. Už v Göteborgu mali slováci vo finále domáce prostredie, pretože tisíce Slovákov neváhali 'zacálovať' dosť vysokú sumu za letenku do Švédska a lístok na štadión, len aby svojich miláčikov v historickom zápase videli na vlastné oči. Nečudo, že hala Scandinavium burácala počas finále v slovenskom rytme. "Áno, divákov bolo od nás v hale na finále veľa. Museli sme si povedať, že sa tým nemôžeme nechať ovplyvniť a musíme hrať svoju hru a dobre brániť."
Podľa Ladislava Nagya bol najťažsí z celého šamionátu semifinálový duel proti Švédom, ktorý po remíze v riadnom hracom čase rozhodli Slováci až v samostatných nájazdoch. "Otočili sme z 0:2 a v predĺžení mal Jano Lašák vynikajúce zákroky." V samostatných nájazdoch mal byť piatym exekútorom v našom tíme práve mladý útočník Phoenixu. Napokon sa však o našom postupe rozhodlo už v štvrtej sérii po tom, čo zavesil Salovi pod 'vinkel' Richard Lintner, a tak na Laca Nagya už rad neprišiel. "Bol som nervózny. Vedľa mňa stáli Országh a Pavlikovský a hovorili mi, že všetko je v pohode a dám gól. Keď však rozhodol už Lintner predo mnou, vydýchol som si. Bol som rád. Ktovie, ako by to dopadlo, keby som išiel na ten piaty nájazd."
Aj Laco Nagy potvrdil slová o dobrej partii, ktoré znejú unissono z úst všetkých 'zlatých chlapcov'. "V reprezentácii vždy dokážeme vytvoriť dobrú partiu. Bolo to tak minulý rok v Nemecku i teraz. V národnom tíme sa stretneme hráči z NHL, z Európy i extraligy a dáme sa skutočne dokopy. Chalani držia spolu vždy, ale raz sa podarí uspieť, inokedy nie, taký je šport. Snažíme sa stále. Teraz sme to dokázali a to je super." Po vypadnutí Phoenixu zo Stanley Cupu nad reprezentačnou pozvánkou pohyblivý krídelník neváhal. "Po rozhodujúcom piatom zápase v San Jose ma kontaktoval Peter Šťastný a pýtal sa, či prídem. Ja som chcel, takisto ako aj Mišo Handzuš." Obaja hru slovenského tímu hneď po príchode oživili, i keď Nagyovi bolo v šiestich zápasoch na MS súdené zaznamenať iba jeden gól v nadstavbovej skupine proti Rusom. "Zaradili ma do formácie s Pavlikovským a Országhom a začalo sa nám dariť. Hra nám skrátka išla."
Ladislav Nagy odchádzal do NHL z Košíc, kde hrával v jednej formácii po boku Igora Libu. Práve Liba bol spolu s Vincentom Lukáčom posledným hráčom Košíc, ktorý získal zo svetového šampionátu zlatú medailu. Bolo to v roku 1985 v Prahe, teraz na svojho 'učiteľa' nadviazal Laco Nagy, hoci už ako hráč Phoenixu, čo je pre 23-ročného mladíka príjemným zistením. "Určite. S Igorom som hral v Košiciach v jednej päťke celý rok. Hralo sa mi s ním vynikajúco a odovzdal mi veľa skúseností." Pochopiteľne, Laco Nagy má najviac fanúšikov určite práve v Košiciach a z tejto ich priazne a podpory sa teší. "Nielen Košičanov, ale všetkých Slovákov pozdravujem. Ďakujem im, že nám držali palce až do konca. Záver bol trošku nervózny, ale dotiahli sme ho do víťazného konca pre všetkých Slovákov," dodal hráč, ktorý debutoval v seniorskej reprezentácii na minoloročných MS v Nemecku.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
