Ján Lašák. Vo svojom prvom stretnutí na šampionáte síce v stretnutí s Fínskom (1:3) pustil za svoj chrbát dva ľahké puky, no odvtedy jeho výkon rástol zo zápasu na zápas. Neustále pochybujúcu slovenskú verejnosť si na svoju stranu získal predovšetkým veľmi dobrým vystúpením v štvrťfinále proti Kanade, možno životným výkonom v semifinále so Švédmi, ktorí kvalitne "priklincoval" vo finále s Ruskom. Odvtedy azda už aj škôlkár vie, kto je Jano Lašák.
Pred troma mesiacmi sa po našom neslávnom účinkovaní na olympiáde v Salt Lake City aj na teba vzniesla spŕška kritiky, teraz si národný hrdina. Ako túto premenu vnímaš?
- Je to fakt, vtedy na nás fanúšikovia nadávali, teraz nás vynášajú do nebies. Beriem to však realisticky, takí sme už my, Slováci. Môžno som teraz pre niektorých národný hrdina, v mojom živote sa nič zásadné nezmení. Najdôležitejšie je a veľmi ma to zo srdca teší, že sme ľudí na Slovensku spravili šťastnými. Keď som videl ako spoločne s nami oslavujú, mal som z toho super pocit.
Fanúšikovia považujú za tvoj najlepší zákrok na týchto MS situáciu z predĺženia semifinálového duelu so Švédskom, keď si na bránkovej čiare zázračne chytil strelu domáceho A. Johanssona. Asi ani ty si to nevidel inak...
- No určite, tá šanca zo 44. sekundy predĺženia mi ešte dlho zostane v pamäti. Brána má dĺžku okolo 120-130 cm. Ja som pri tej šanci pokryl možno 20 cm a lapačkou sa mi podarilo ten puk chytiť. Johansson videl, že je tam obrovské množstvo voľného priestoru, jediné, čo ma napadlo, že sa tam pokúsim dať aspoň ruku. Inštinktívne som sa tam načiahol a mal som aj obrovský kus šťastia, že mi to trafil práve do lapačky. Vtedy som si povedal a uveril som aj tomu, že Švédom v tom zápase nie je dané vyhrať. Keď ma v tom momente neprekonali, bol som nejako vnútorne presvedčený, že mi Švédi už nedajú gól.
Zrejme na tom budeš mať aj ty svoju zásluhu, keď si im potom chytil štyri samostatné nájazdy...
- Iste, no nie je umenie chytať, keď sa darí... (smiech) Keď to ide, jednoducho môže chytať hocikto. Mne sa darilo, bolo to úplne v pohode. Keby to Švédom bolo dané, dajú mi gól už skôr. Hovorím, od tej ich obrovskej šance som bol presvedčený, že už gól nedostanem. Tak aj bolo...
Čo ťa ako prvé napadlo, keď Rus Sušinskij vyrovnal päť minút pred koncom finále takým zlepeným gólom na 3:3. Nezahrešil si si?
- To nie, no dúfal som, že štvrtý gól nám už nedajú. Mysľou som sa už začal pripravovať na predĺženie a počítal som, že asi opäť skončíme ako so Švédskom až pri samostatných nájazdoch. Ale som rád, že som sa mýlil.
V "klietke" ste sa striedali s košickým rodákom Rasťom Staňom. Vaše vzájomné vzťahy vraj boli priam ukážkové...
- Kým Rasťo v prvých dvooch zápasoch a potom v nadstavbe proti Rusku, snažil som sa byť jeho najväčšou oporou. Keď som zas dostal prednosť v bráne ja, Rasťo bolo pre zmenu mojou najväčšou oporou. Sme veľkí kamaráti, chytali sme už pred troma rokmi v reprezentácii do 19 rokov, potom sme spolu vychytali bronz na MS dvadsiatok a potešilo ma, že teraz sme mohli byť spolu na týchto majstrovstvách sveta. Rasťo je fantastický človek, učím sa od neho skromnosť a má aj mnohé ďalšie charakterové vlastnosti, ktoré si na ňom vážim. Dokonca sme v kontakte aj počas sezóny, keď si pravidelne posielame e-maily.
Myslíš si, že ti skvelé výkony na majstrovstvách otvoria cestu k tomu, aby si sa z farmy definitívne prebojoval do prvého mužstva Nashvill Predators, kde si už koncom minulej sezóny odchytal tri zápasy?
- Úspech na majstrovstvách mi určite pomôže, no nikde nie je napísané, že v budúcej sezóne budem už natrvalo chytať v Nashville. Ale tréner Predators bol zároveň hlavným koučom Kanady na MS, takže uvidíme. Všetko má však teraz na starosti môj agent, lebo zmluva sa mi skončila a jasnejšie budem mať až po tom, čo podpíšem novú.
Týždeň pred začiatkom MS si si navliekol manželský chomút. Nič v zlom, ale nedá sa povedať, že by si sa odvtedy manželke príliš venoval, skôr naopak...
- To áno, odvtedy si ma veľmi, teda lepšie povedané vôbec neužila. Čakáme bábätko, a kvôli tomu za mnou neprišla ani na finále do Göteborgu. No verte mi, že po skončení osláv jej to bohato vynahradím.
A nebola manželka smutná, že si ju tak dlho nechal "opustenú"?
- (hovorí Andrea Lašáková) Priatelia sa doma postarali o to, aby som to pekne prežila. Bola som na Janka hrdá, keď mal nejaký super zákrok. Zápas sme sledovali u nás v Šuranoch, každý skandoval jeho meno a mňa potľapkávali po chrbte. Bol to síce taký zvláštny, ale za to veľmi príjemný pocit. Už pri pohľade naňho v televízii som mu verila, doslova som na ňom videla, že chytá v absolútnej pohode. Chlapci odohrali od štvrťfinále samé fantastické zápasy, bola som presvedčená, že to dotiahnu do víťazného konca. Jediný raz som bola nerovózna, keď Rusi vyrovnali na 3:3.
Všimli sme si, že si pohladkal manželkino bruško. Takže, kedy sa môžeme tešiť na ďalšieho z dynastie Lašákovcov?
- Tak to mám presne na deň vypočítané. Určite to bude skôr ako o pol roka. A keď to bude chlapček, nemusí byť ani hokejista. Hlavné, nech bude zdravý.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
