cestovať aj náš redakčný priateľ Tadeus. "Moje rozhodnutie vycestovať, padlo ihneď po skvelom semifinále. Už o jednej v noci som si vybavil jeden z chartrových letov a v sobotu na obed som odlietal."

Ako ďalej pokračoval, letenku síce v pohode získal, ale: "Dostal som letenku 33 B, lenže v lietadle bolo len 31 miest. Keď som išiel za kapitánom, ako je to možné, povedal mi. Nevadí, veď si treba sadnúť na voľné miesto, alebo prestúpiť do druhého lietadla. Skutočne nikto si z takýchto detailov, ťažkú hlavu nerobil. Nakoniec som si našiel miesto a do dejiska finálového zápasu som docestoval plný eufórie a očakávania skvelého výsledku našich. Ani s lístkami neboli problémy. Ešte pred zápasom sa dali vo Švédsku zohnať vstupenky od 80 EUR vyššie. Celý obrovský štadión s kapacitou okolo 11-tisíc miest bol však plný a podľa môjho dhadu, väčšinu divákopv tvorili Slováci. Stretol som tam množstvo Košičanov. Nálada bola neuveriteľná a po zápase sa mi podarilo dostať k uličke do šatne hráčov. Bol som medzi prvými slovenskými fanúšikmi, ktorí mohli osobne našim chlapcom poďakovať."

Ihneď po zápase sa naši fanúšikovia vybrali na Götteborské námestie, aby videli triumfiálny príchod našich hokejistov. Nechýbal medzi nimi ani Tadeus.

I keď ich špeciál mal odlet o pol dvanástej v noci, na letisko sa dostali až niekoľko minút po dvanástej. "Samozrejme na nás čakali. Aby sa vyhlo zmätkom z letu z Blavy do Götteborgu, tak už nikto nepozeral na číslované letenky a nastupovalo sa ako do autobusu. Kde bolo voľné miesto, tam si fanúšik sadol."

Podľa Tadeusových slov, už pri prílete bol Götteborg v slovenských farbách trikolóry. "Ja som žiaľ, našu vlajku nemal a chcel som si ju kúpiť aspoň na mieste šampionátu, ale už som mal smolu. Naše národné symboly boli beznádejne vykúpené a čo je prekvapujúce, ako sme sa dozvedeli, kupovali ich aj Švédi a Fíni. Skutočne však môžem potvrdiť, že naši najväčší fanúšikovia, po nás, boli práve títo Severania."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.