do prestížnej Women Handball International League doplnili na stránky klubovej kroniky ďalší významný úspech. Aj napriek finálovej prehre v Slovenskom pohári si Michalovčanky vybojovali účasť v pohárovej Európe, čo sa ešte žiadnemu michalovskému kolektívu nikdy predtým nepodarilo. "Je to pre nás obrovský úspech, mimoriadne si ho ceníme a sme radi, že po postupe do WHIL sa môžme pýšiť aj ďalším významným míľnikom," povedal tréner Zekonu Michal Lukačin, ktorý dokázal v priebehu šiestich mesiacov stlmiť kolektív a ten sa mu odvďačil vo vyvrcholení Slovenského pohára výbornými výkonmi. Tie boli podľa našich informácii ocenené tridsaťtisícovou odmenou pre družstvo, ktorá by bola v prípade celkového víťazstva ešte väčšia.
Z pohľadu celkového účinkovania Zekonu v Slovenskom pohári bol najdôležitejší semifinálový duel proti Interu Bratislava, nad ktorým Michalovce zvíťazili 33:30 (17:14), keď sa strelecky zaskveli Glankovičová a Tóthová, autorky 21. gólov. "Počas celého priebehu semifinále sme boli lepším celkom, neustále sme viedli. Hoci v stretnutí padlo na môj vkus priveľa gólov, páčil sa mi náš výkon v obrane, kde sme sa museli sústrediť na reprezentantky Kuťkovú a Uhrákovú. Ťažko môžem vyzdvihnúť konkrétnu hráčku, pretože všetky hrali veľmi zodpovedne. Ale za mimoriadnu streleckú efektivitu si Glankovičová a Tóthová zaslúžia absolutórium," nešetril chválou Michal Lukačin. Po sobotňajšom víťazstve mali Michalovčanky v nedeľu možnosť vo finálovom súboji proti Duslu Šaľa postarať sa o prekvapenie na úkor úradujúceho slovenského šampióna. Aj napriek prehre 29:32 (13:18) si však vybojovali účasť v Pohári víťazov pohárov. "Keďže sme sa spoliehali nato, že najväčšou prednosťou Dusla je kvalitná hra spojkovej formácie, snažili sme sa vysúvať ich do nevýhodnejších pozícii. Na krídlach nás však Flašková so Sedlákovou jednoznačne predčili a práve vďaka ich gólom získali Šalianky dôležitú psychickú výhodu." Duslo si v priebehu finálového stretnutia vypracovalo miestami až sedemgólový náskok, ktorý však Zemplínčanky v závere stiahli na prijateľný rozdiel troch gólov. Aj napriek tomu však mohli dosiahnuť viac. "To by sme ale nemohli hrať tak ustráchane ako vyše dve tretiny finálového zápasu. Pred majstrovským celkom sme mali prílišný rešpekt a veľa sme si proti nemu nedovolili. Až v závere sme začali hrať to, čo sme si pred stretnutím vraveli a odrazilo sa to aj na výsledku," dodal Michal Lukačin.
Slovenská republika nemala v Pohári víťazov pohárov zastúpenie už tri roky, keď ju naposledy v tejto súťaži ešte v sezóne 1999/2000 reprezentovalo Partizánske. Teraz by ale mala nastať potešiteľná zmena. "Účasť v takejto súťaži je náročná predovšetkým po ekonomickej stránke. Zatiaľ ešte nie je nič isté, ale je to na dobrej ceste. V PVP by sme chceli jednoznačne štartovať," uzavrel.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
