Miroslav Šimonovič, ktorý šancu zachytať si nedostal, obranca Radoslav Hecl a ďalší zadák Dušan Milo. Práve posledne menovaný hokejista HKm Zvolen patril k najpríjemnejším prekvapeniam v našej výprave. Na šampionáte podával kvalitné výkony a vôbec nebolo poznať, že mu chýbajú skúsenosti zo zahraničných ligových súťaží. 29-ročný obranca zvládol svoj debut na svetovom šampionáte k spokojnosti a pomohol Slovensku k titulu nielen poctivou prácou v defenzíve, ale aj troma utešenými gólmi v dueloch proti hokejovým veľmociam Fínsku, Švédsku i Rusku.
"Bolo to super. Hralo sa mi v pohode, i keď ku koncu už toho bolo na mňa dosť. Za dvanásť dní sme odohrali deväť ťažkých zápasov a to už bolo cítiť. Zo začiatku sa mi však hralo vynikajúco, padli mi aj góly, takže to bolo perfektné," vyznal sa zo svojich pocitov po prílete na Slovensko rodák z Nitry. V kabíne nášho tímu sa ocitol v spoločnosti viacerých hviezd kanadsko-americkej NHL, ale nervozitu necítil. "Až do finále to bolo po tejto stránke dobré. Pred finále som sa však už nejako nevedel odreagovať a stále sa mi preháňalo hlavou, že ide o majstra sveta. To už bolo na moju psychiku dosť veľa." Dušan Milo sa snažil pred finálovým duelom tento stres odbúrať, i keď sa mu to príliš nedarilo. "Hovoril som si, že o nič nejde, treba hrať pokojne a všetko bude v poriadku. Podvedomie však pracuje stále a vždy sa mi to vybavovalo pred očami."
Slovenský fanúšik má iste stále pred očami nádherné momenty, ktoré priviedli Slovákov k titulu majstra sveta. V pamäti určite ostanú aj tri prudké strely Dušana Mila, po ktorých sa puk zatrepotal v sieti súperových brankárov. Najmä švédskeho gólmana Sala bude zrejme ešte dlho budiť zo sna Milova bomba z 50. minúty zápasu nadstavbovej skupiny proti 'trom korunkám', ktorou vymietol pavučinu v pravom hornom rohu švédskej bránky, čím zariadil slovenské víťazstvo 2:1. Tento, i ďalšie dve presné zásahy dodali obrancovi Zvolena sebavedomie. "Určite. Gól som dal Fínom, Švédom i Rusom, ale potom to tak už nejako nechcelo padať. Celkovo to však bolo perfektné." Bodaj by aj nie, veď o tom, že sa bude domov vracať so zlatou medailou na krku, sa mu ani nesnívalo. O to krajšie boli posledné sekundy finálového duelu. "Všetci sme to veľmi prežívali. Boli sme na nohách, pochytali sme sa okolo pliec a bolo to niečo neskutočné. A nielen finále, zlom bol už po postupe cez Kanadu v štvrťfinále. Jednochudo úžasné zážitky. Keď vo finále síce Rusi vyrovnali na 3:3, ale Peťo Bondra to nakoniec zachránil, takže sme sa tešili ako malí chlapci."
Výkony Dušana Mila si všmili aj zástupcovia tamojších švédskych klubov, takže je možné, že na najbližší šampionát (ak ho naň tréneri nominujú) už pocestuje s vizitkou legionára. "Záujem švédske kluby naozaj prejavili. Mám svojho agenta, nechal som naňho, aby povybavoval všetko potrebné a uvidíme, ako to dopadne."
Teraz sa prípadnou zmenou dresu ešte slovenský obranca nezaťažuje, vychutnáva si oslavy historického úspechu. "Áno, je to tak. Z Bratislavy teraz síce idem za rodinou domov do Nitry, ale v stredu (dnes - pozn. aut.) sa v Bratislave opäť stretneme, keďže ideme do parlamentu a k prezidentovi, takže oslavy asi budú pokračovať."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
