Richard Lintner (na snímke). Citrón, ako znie jeho prezývka, potvrdil aj na MS svoje ofenzívne chúťky a zásluhou štyroch gólov a rovnakého počtu prihrávok sa stal piatym najproduktívnejším hráčom celých majstrovstiev a ušlo sa mu aj miesto v All Stars turnaja. ŠDampionát vyšiel jemu i cvelému tímu, a tak je pochopiteľné, že 24-ročný zadák žiaril po triumfálnom príchode na Slovensko šťastím.
Richard, čo vravíte na privítanie fanúšikov po návrate do Bratislavy?
"Je to neuveriteľné. Po telefóne nám síce známi rozprávali, čo sa deje na Slovensku, ale to, čo sme zažili na po prílete na vlastnej koži, je skvelé. Opisovali nám to všelijako, ale toto sme nečakali. Každý jeden človek, ktorého sme v meste po ceste stretli, sa s nami tešil. Raduje sa celé Slovensko, je to super pocit."
Šampionát bol dosť dlhý, začínali sme relatívne ľahšími súpermi a až postupne začalo ísť do tuhého. Kedy ste si definitívne uvedomili, že máme na medailu?
"Napríklad Švédi to malo oveľa ťažšie, lebo tí išli jednoznačne od začiatku na zlato. My sme sa vždy sústredili na najbližśí krok. Až po víťazstve nad jedným súperom sme začali myslieť na ďalšieho. Po štvrťfinálovom víťazstve nad Kanadou sme už naozaj cítili, že máme veľkú šancu."
V tíme sa zišlo na slovenské pomery nezvyklé množstvo superhviezd NHL. Ako to vyzeralo v šatni?
"Bolo to super. Hviezdy z NHL sú všetci stopercentní profesionáli a tak sa aj správali ku všetkým naokolo."
Vo vyraďovacích bojoch sme začínali vo štvrťfinále proti Kanadce. Zvíťazili sme 3:2, ale prehrávali sme už 0:2 a s našimi postupovými ambíciami to nevyzeralo vôbec ružovo.
"Do zápasu sme išli s tým, že nemáme čo stratiť, môžeme len získať. Tušili sme, že mužstvo máme dobré, možno lepšie ako javorové listy. Oni však postupovali z druhého miesta, kým my z tretieho, takže sa mohlo stať hocičo. Za stavu 0:2 sme zabudli na všetko a vsadili sme na to, aby sme dali nejaké góly a vyhrali. Práve tam bolo vidieť, že naše hviezdy to zobrali do vlastných rúk a otočili zápas."
Aj v semifinále sme prehrávali už 0:2. Dokonca s domácimi Švédmi, takže to za toho stavu vyzeralo ešte horšie, ako proti zámorskému tímu.
"Keď prehrávate so Švédmi 0:2, je to už skoro katastrofa. Naše mužstvo však malo veľkú vnútornú silu. Verili sme si a neprestali sme dúfať. Dopadlo to dobre."
S troma korunkami sa napokon po remíze 2:2 rozhodovalo v samostatných nájazdoch. V štvrtej sérii ste práve vy presným zásahom rozhodli a posunuli Slovákov do finále.
"Hráčov na samostatné nájazdy určil tréner. Keď som medzi vyvolenými začul svoje meno, bol som veľômi rád, pretože som veril, že sa mi puk podarí do bránky dostať. Našťastie to dopadlo dobre, takže som mal potom obrovskú radosť. Som šťastný, že som mužstvu takto mohol pomôcť k postupu do finále."
Gól to bol nielen dôležitý, ale aj nádherný. Brankárovi Švédska Salovi ste to šuchli rovno do 'vinkla'. Vraj ste naprv chceli robiť blafák.
"Najskôr som mal premyslené, že to urobím úplne inak. Situácia sa však vyvinula tak, ako sa vyvinula a v poslednom momente som inštinktívne svoj úmysel zmenil."
Po tom, čo puk z vašej hokejky skončil v sieti, uvedomili ste si vôbec výnimočnosť tohto okamihu?
"Nie, samozrejme, že nie. V prvých sekundách po tom góle som ani nevedel, čo sa deje. Keď mi to trošku došlo, nemohol som tomu uveriť."
Čo sa vám vybaví v mysli pri slovách: finále: Slovensko - Rusko 4:3?
"Finále je niečo úplne odlišné ako každý ďalší iný zápas. Tam je to už len buď-alebo. Začali sme výborne, no keď sa Rusom podarilo vyrovnať, vyzeralo to už s nami veľmi zle. Zase sa ukázalo, že hráči, ktorých sme v tíme mali, predstavovali obrovskú silu a dokázali to zvrátiť."
Vo finále sme boli prvýkrát vo vyraďovacích bojoch miernymi favoritmi, aj keď mužstvo si to príliš pripustiť nechcelo. Ako to ovplyvnilo predzápasovú atmosféru?
"Iste, zápas v základnej skupine, ktorý sme vyhrali 6:4, niečo napovedal. Byť v roli favorita je úplne iný pocit, v minulosti sme to príliš nezvládali. Troškui sme sa teda možno toho obávali, ale všetci sme odovzdali zo seba maximum. Povedali sme si, že ak každý podá stopercentný výkon, tak sa nám to podarí. Vyšlo to."
Prvé sekundy po záverečnom finálovom hvizde a prvé chvíle v šatni?
"To bol ošiaľ. Všetci sme sa radovali, pozerali sme sa na seba a nemohli sme uveriť, že sme to dokázali. Keď sme už dostali zlaté medaily na krk, vedeli sme, že nám ich už nik nevezme."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
