je malá, má len 391 obyvateľov, väčšina občanov je zamestnaná v Moldave nad Bodvou a v Košiciach. Skoro každý Debradčaň však vlastní časť pôdy, na ktorej gazduje. A práve polia sa stali jablkom sváru medzi starostkou obce Debraď Annou Pappovou a zubárom z Moldavy nad Bodvou MUDr. Jozefom Hvizdošom.

Prvý nás oslovil J. Hvizdoš: "V roku 1996 som v rámci reštitúcií získal späť rodinné pozemky v katastri obce Debraď vo výmere 5 hektárov, 28 árov a 60 metrov štvorcových. Keďže pri svojej práci nemám čas na hospodárenie, ústne som sa dohodol so starostkou A. Pappovou, že jej ornú pôdu prenajmem. Dohodli sme sa, že za každý rok mi dá 120-kilovú sviňu."

S touto džentlmenskou, čiže ústnou zmluvou boli obe strany najprv spokojné, lenže vykŕmené prasiatko videl J. Hvizdoš od starostky len raz. "Prenajatú pôdu mala odo mňa počas troch rokov, od roku 1997 do 1999. Keďže ústnu dohodu nesplnila, tak som v októbri 1999 od nej pôdu zobral a začal na nej hospodáriť sám."

Na prvý pohľad sa zdá, že bolo všetko v poriadku až do októbra minulého roku, keď J. Hvizdošovi poslali z Obecného úradu v Debradi šek na zaplatenie dane z nehnuteľnosti. "Dostal som dva šeky. Obe boli na sumu 2 686 korún. Bola to dlžná daň z nehnuteľnosti za roky 2000 a 2001. Samozrejme som bol ochotný daň zaplatiť, lenže som nemal platový výmer, aby som vedel, z čoho túto sumu vyrátali. Platový výmer mi však starostka odmietla vydať, ale zároveň mi poslala ďalšie nové šeky na tú istú daň, ale suma už bola len 1 511 korún za každý rok."

Platový výmer doteraz J. Hvizdoš nemá a ako nám povedal, kým ho mať nebude, ani daň z nehnuteľnosti nezaplatí.

Spor s obecným úradom, respektíve so starostkou, začal ešte vtedy, keď J. Hvizdoš nedostal svoje svine.

Starostka A. Pappová to však vidí inak:

"Je pravdou, že sme sa dohodli na svini za každý rok prenájmu, lenže keď sme si doma s manželom zrátali, že sviňa by pri cene za kilo 50 korún mala hodnotu sedem a pol tisíca, zdalo sa nám to priveľa. Keď zoberieme do úvahy fakt, že som súkromne hospodáriaci roľník a za hektár obilia sme dostali len 500 korún, je jedna sviňa za tri roky až priveľká kompenzácia. Prvé tri roky, kým som túto pôdu mala v prenájme ja, som za ňu platila daň z nehnuteľnosti."

Ako tiež dodala, daňové priznanie, ktoré je vlastník nehnuteľnosti povinný podať do konca januára, J. Hvizdoš za posledné dva roky nepodal. A. Pappová sa vyjadrila aj k rozdielnym sumám na šekoch.

"Bol to omyl. Keďže sme to hneď zistili, poslali sme pánovi Hvizdošovi nové šeky už so správnou sumou. Platový výmer by sme mu poslali, keby podal daňové priznanie. Ešte 26. marca tohto roku sme mu poslali výzvu na zaplatenie dlžných súm. Túto výzvu prevzal, ale nezaplatil. Suma za pôdu je stanovená na 3,81 Sk za meter štvorcový."

Podľa slov J. Hvizdoša, daňové priznanie podal ešte v roku 1997 za rok 1996, a každý rok daňové priznanie vraj podávať nemusí.

Keďže obe strany majú v tomto spore svoju pravdu, o názor sme požiadali odborníčku, a to pracovníčku Daňového riaditeľstva Banská Bystrica, pracovisko Košice Ing. Angelu Michňovú:

"Ak sa opäť zmenili zmluvné vzťahy, čiže v tomto prípade, ak nehnuteľnosť opäť spravuje majiteľ a nie nájomca, musí majiteľ podať daňové priznanie. Takže majiteľ mal podať priznanie už za rok 2000, a potom by bol obecný úrad povinný na základe daňového priznania mu platobný výmer vydať."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.