nás zaujímali prvé skúsenosti. Presnejšie, ako si poradili okresné úrady práce (OÚP) so získavaním pracovných miest v kraji, kde je nielen vysoký počet absolventov, ale aj miera nezamestnanosti.
S týmito otázkami sme sa obrátili na zástupkyňu riaditeľa Krajského úradu práce (KÚP) v Prešove JUDr. Martu Schillerovú (na obr.). Podľa jej slov, do konca marca evidovali 224 reakcií od zamestnávateľov, ktorí boli ochotní vytvoriť 777 pracovných miest v Prešovskom kraji. V tom čase už mali prihlášky od 435 absolventov, pričom išlo o 391 stredoškolákov a 44 vysokoškolákov. "Uzavreli sme 387 dohôd zväčša na 8 mesiacov povinnej praxe. Výnimočne išlo aj o 6 mesiacov a to v prípade, ak niektorým do ukončenia štatútu absolventa chýbalo len pol roka. V marci sme takto umiestnili 281 stredoškolákov a 26 vysokoškolákov, teda 307 mladých ľudí," povedala nám M. Schillerová. V umiestňovaní sa najviac darilo OÚP v Humennom, Vranove nad Topľou a v Starej Ľubovni, najmenej v Medzilaborciach, čo je pochopiteľné, lebo v tomto okrese je pracovná ponuka takmer nulová.
Počas apríla v Správnom výbore KÚP schválili ďalších 499 pracovných miest, čo celkom predstavuje náklady 5,6 milióna korún a následne uzatvárali dohody so zamestnávateľmi. "Možno sa zdá, že nám to ide pomaly, ale my musíme reagovať na požiadavky zamestnávateľa tým, že vyberieme vhodného absolventa. Vhodnosť je v tom, aby dostal prácu podľa študijného, alebo učebného odboru a to počas celej absolventskej praxe," dodala. Na našu otázku, ktoré profesie sú najžiadanejšie, alebo ktoré školy majú najväčší kurz, nám odpovedala, že jednoznačne študenti obchodnej akadémie. Pre zaujímavosť, v okrese Prešov sa zatiaľ uzatvorilo 31 dohôd u umiestnení absolventov. Z nich sú len traja vysokoškoláci, ale gró tvoria absolventi obchodnej akadémie.
Opýtali sme sa tiež na to, ako reagujú zamestnávatelia. Či ich záujem o mladých ľudí nie je len v tom, že získajú, hoci na polovičný úväzok, kvalifikovanú a lacnú pracovnú silu. "Zákon už nabieha do svojich koľají a keď predtým podnikatelia mali predstavu, že na prevádzku dostanú hotového človeka, neuvedomili si, že mu musia počas celej praxe prideľovať prácu podľa študijného, alebo učebného odboru," povedala nám. Netajila ani fakt, že doteraz sa im nepodarilo umiestniť mladých ľudí do kultúrnych inštitúcií, teda do knižníc, múzeí a galérií. Podobný problém majú s inžiniermi stavbármi, alebo elektrotechnikmi, hoci vysokoškoláci si často nájdu uplatnenie sami a v evidencii ich nie je veľa.
Zaujímalo nás tiež, či sa už stretli aj s prípadom, že absolvent odmietol nastúpiť prax u konkrétneho zamestnávateľa, alebo ju prerušil. Zvlášť, ak avizovaná odmena 500 korún za vykonávanú prax sa de facto sťahuje z dávky sociálnej odkázanosti, čo pri nákladoch na cestovné nie je motivačným prvkom. "Stalo sa nám to zatiaľ len v jednom prípade a dôvodom bolo uzatvorenie riadnej pracovnej zmluvy."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
