"víťaziaci" Michael Schumacher sa dočkal vypískania na otvorenej scéne.
O tom, že tím Ferrari dnes disponuje absolútne najlepším technickým i mozgovým potenciálom, ktorého výsledkom je najlepší monopostom štartového poľa asi pochybuje málo kto. Rovnako tak málo kto pochybuje o kvalitách vynikajúceho pretekára z Nemecka, ktorý sa pravdepodobne navždy zapíše ako najlepší z najlepších. Potreboval teda slávny tím v takejto konštelácii popudiť proti sebe celú športovú verejnosť?
Tí, ktorí v nedeľu sledovali závody F1 v rakúskom Zeltwegu vedia, že hovorím o pokyne vedenia tímu pre celé preteky suverénne vedúceho Brazílčana Rubensa Barrichella, aby v záujme tímovej stratégie prenechal víťazstvo druhému Schumacherovi. Nemec v poslednej časti pretekov strácal na Brazílčana konštantne asi 3,5 sekundy, no pred posledným kolom sa tento rozdiel náhle scvrkol a 200-300 metrov pred cieľom ho Rubens demonštratívne pustil pred seba. Takmer navlas rovnako ako rok predtým. Zatiaľ však, čo vlani sa Barrichello cítil dotknutý a právom sa hneval, tentoraz sa k veci postavil úplne inak. "Bol som o to požiadaný. Bolo to rozhodnutie tímu a ja som mu vyhovel. Práve som podpísal dvojročnú zmluvu a musím rešpektovať aj takéto rozhodnutia. Myslím, že môžem vyhrať iné preteky a nemá preto zmysel robiť z toho vedu. S nariekaním som už skončil vlani." Barri sa teda už tiež priučil veľkej politike a hoci navonok pôsobil vyrovnaný, tým, že kolegu pustil pred seba demonštratívne až tesne pred cieľom, tiež prilial svoju kvapku do ohňa. Schumacher sa tak cieľom prehnal ako prvý, ale evidentne nebol vo svojej koži. "Takéto víťazstvo ma neteší. Bolo to však rozhodnutie tímu, ktoré mi oznámili niekoľko sto metrov pred cieľom. Dúfal som, že taký pokyn nedostanem a z telemetrie môžete vidieť, že keď pri vjazde na rovinku Rubens spomalil, spomalil som aj ja. Potom však spomalil ešte viac," vysvetľoval alibisticky Nemec. Na stupňoch víťazov potom Schumacher urobil veľké gesto, keď Barrichella vytlačil na miesto pre víťaza a rovnako tak mu odovzdal aj víťazný pohár. Na otázku kto vlastne takéto rozhodnutie vydal Michael odpovedal: "Je to rozhodnutie tímu. Na čele stojí pán Montezemolo a pod ním je pán Todt. Ľuďom sa takéto rozhodnutie nemusí páčiť a ani ja nie som jeho zástancom, no Ferrari má vlastnú filozofiu. Je to tímový šport a stojí nás veľmi veľa peňazí. Ak by sme kvôli týmto štyrom bodom prišli o titul, vyzerali by sme ako hlupáci." Treba pripustiť, že možné to je, no nevyzeral by Schumacher lepšie, ak by pokyn vedenia nepočúvol? Jeho nie najlepšej povesti by to len rozhodne prospelo. A Ferrari? Zrazili by mu prémie? Prepustili ho? To teda určite nie. Takže prečo si počúvol Michael? "Vy sedíte mimo a máte dosť času o tom premýšľať. My sedíme v aute a všetko sa deje veľmi rýchlo," odpovedá Schumi. Dá sa však akceptovať takáto odpoveď?
Povedzme si však úprimne, že človek si ospravedlnenie na svoje konanie vždy nájde ak chce. Tak napokon znejú aj slová Jeana Todta, ktorý príkaz (pravdepodobne) bezprostredne vydal: "Boj o šampionát je vždy ťažký. V rokoch 1997, 98 i 99 sme vždy prehrali v posledných pretekoch. Ak by sa to nestalo, možno by sme dnes reagovali inak. Chápem, že sa to mnohým páčiť nemusí, ale myslím si, že pre tím to bolo správne rozhodnutie. Závod sa rozhodoval medzi našimi pretekármi a pretože Michael má väčšie šance vyhrať titul, boli štyri body dôležitejšie pre neho."
Z pohľadu Ferrari je teda všetko jasné. Že to poškodzuje imidž F1, to ich už zdá sa veľmi netrápi. Malo by to však trápiť vedenie F1 a Medzinárodnú automobilovú federáciu. Strata dobrého mena môže viesť k zníženiu popularity a následnému úbytku sponzorov a prepadu celého šampionátu. Deň po pretekoch si preto FIA predvolala (na 26. júna) vedenie tímu a oboch pretekárov na zasadanie Svetovej rady motoristického športu, aby obhájili svoje počínanie. Povedzme si však úprimne, že viac ako napomenutie a podmienečný trest čakať nemôžeme. Napokon stačí počúvať čo vraví Todt ďalej: "Myslím, že je lepšie naše rozhodnutie priznať. Nebolo by čestné požiadať Rubensa, aby nasimuloval situáciu, keď ho Michael predbieha. Rovnako tak sme mu mohli natankovať o 10 litrov paliva viac a Michaelovmu útoku by neodolal. Neurobili sme to však.."
Vráťme sa však aspoň na chvíľu k samotným pretekom, ktoré si história aj tak bude pamätať len ako 58. víťazstvo Schumachera, 149 víť. Ferrari a zároveň päťdesiaty štvrtý double tejto značky. Bezpochyby ferrari na trati znovu nemali konkurenciu a Barrichello viedol od štartu pretekov až do posledného kola. Závod poznačila kolízia Heidfelda so Satom v 28.kole, keď Nemec šiel prudko na studené brzdy (zľakol sa prudkého brzdenia Yoonga) a jeho neovládateľné auto v Remuse zostrelilo z trate Japonca. Sato zostal chvíľu uväznený v kokpite a následne bol prevezený do nemocnice. Vyšetrenie však našťastie potvrdilo, že neutrpel žiadne vážnejšie zranenie (ani avizovaný otras mozgu) a v pondelok bol prepustený. Prítomnosť Safety Car na trati znegovalo výrazné rozdiely a prakticky pomohlo Montoyovi k tretiemu miestu, keď v úvode s plnou nádržou príliš zaostal (ako jediný iba dotankoval a vôbec nemenil pneu). Pre poruchu motora opäť nedošli Räikkonen (mclaren) i Trulli (renault) a motor v závere pripravil o body aj veľmi dobre jazdiaceho Villeneuva.
Výsledky 25. GP Rakúska: 1. M. Schumacher (ferrari) 1:33:51,562 h (196,344 km/h), 2. Barrichello (ferrari) + 0,182, 3. Montoya (williams) + 17,730, 4. R. Schumacher (williams) + 18,448, 5. Fisichella (jordan) + 49,965, 6. Coulthard (mclaren) + 50,672, 7. Button (renault) + 51,229, 8. Salo (toyota) + 69,425, 9. McNish (toyota) + 69,718, 10. Villeneuve (bar), - 1 kolo, 11. Frentzen (arrows), 12. Webber (minardi), obaja 2 kolá. (PP: Barrichello 1:08,082 (nový rekord), NK: M. Schumacher 1:09,298 v 68. kole (nový rekord), Viedli: 1 .- 61. kolo Barrichello, 62. k M. Schumacher, 63. - 70. k Barrichello, 71. k M. Schumacher).
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
