Vyšetrovanie, ktoré trvalo presne rok, nepreukázalo ani podozrenie zo zneužitia právomocí verejného činiteľa, ani z brania úplatkov.
Radujme sa, tešme sa; azda vôbec najzvučnejšia kauza tejto garnitúry, ktorá zhodila z funkcie expodpredsedu vlády Hamžíka, sa akoby šťastne uzavrela. Takže Mária Kadlečíková, ktorá sa stala vicepremiérkou práve vďaka nášmu euroškandálu, už aj napísala Verheugenovi, aby uvoľnil tých 10 percent zdrojov, ktorých čerpanie EK pozastavila akože "za trest". A Hamžík rozdáva stanoviská, ktoré raz hovoria o tom, že celá kauza bola "hrubá mediálna manipulácia", inokedy o tom, ako ho teší, že už nie je vo vláde Dzurindu, a do tretice o tom, že "vždy sme postupovali podľa pravidiel EK" a "zaviedli sme jasný tok finančných prostriedkov" (ha-ha). Novinové titulky pritakávajú, že "Hamžík padol zbytočne" (a pod.). A Dzurinda sa pre istotu zapiera, lebo nechce odpovedať na otázku, či sa s odvolávaním Hamžíka neuponáhľal. (A prečo nepostupoval rovnako voči šéfovi rezortu zdravotníctva, kde je podozrenie z korupcie omnoho konkrétnejšie.)
Sága o obetnom baránkovi Hamžíkovi a politickom komplote, ktorá sa práve rodí, je však iba mediálna ilúzia. Presne rovnaká, akou bolo vyznenie kauzy pred rokom, keď sa písalo o dvoch miliardách, čo skončili na účtoch R. Tótha, resp. o sprenevere až 60 percent všetkých europeňazí.
Podstatou príbehu totiž nie je a ani nikdy nebola otázka, či R. Tóth korumpoval resp. bol korumpovaný, alebo či dačo ukradol. Podstatou príbehu vždy bolo a aj zostalo, že v mechanizme distribúcie predvstupovej pomoci EÚ bol na Slovensku bordel. (Korunným dôkazom toho napríkad bolo, že v SR, ako jedinej asociovanej krajine, nekoordinoval miliardové toky priamo minister, ale referent na úrade vlády.) A keď v tomto bordeli vzniklo podozrenie, že "koordinátor" svoje postavenie MOŽNO zneužíva, tak vicepremiér Hamžík ROK NEREAGOVAL. Zareagoval až po udaní (ex)manželky R.Tótha, keď dotyčného obratom odvolal. Neskoro.
Odtiaľto štartovala aféra, vďaka ktorej sa eurobordel odkryl v plnej kráse. Správa nášho NKÚ napríklad konštatovala, že "spôsob evidencie projektov bol netransparentný" (po slovensky - mohli ste mať lepší ako bol víťazný, ak "koordinátor" chcel, spadol pod stôl). Absentovali zoznamy projektov od rezortov, takisto záznamy o dôvodoch schválenia, resp. zamietnutia. NKÚ ďalej uvádza "neúplnú dokumentáciu", "nedostatočnú preukázateľnosť účtovných dokladov", "neodsúhlasenú vecnú správnosť faktúr", atď. Európska protikorupčná jednotka OLAF, ktorú na prípad tiež nasadili, upozornila na nefunkčnosť celej riadiacej štruktúry, na neexistenciu jasných pravidiel schvaľovania, na zlyhávajúce informačné väzby (slovensky - o projektoch vedeli iba vyvolení). A tak ďalej - reč je o prostredí, v ktorom sa točili miliardy. Priehľadnejšie pravidlá a kompetencie, ako pri rozdeľovaní euromiliárd, boli v tom čase v SR na každom dedinskom obecnom úrade.
A o tom je kauza eurofondov. A tu leží aj kardinálna zodpovednosť Hamžíka; hoci bol OPAKOVANE UPOZORŇOVANÝ na pohyb R. Tótha v zatemnenom bludisku, nechal ho odvolať až po žiarlivostnom výbuchu exmanželky. Niektoré MVO a Csáky ho vyzývali k činu dokonca aj písomne. Skutočnosť, že Tóthovi sa napokon nič nedokázalo, je v danom kontexte absolútne bezpredmetná. Predmetný je jedine fakt, že podpredseda vlády toleroval a svojou nečinnosťou de facto prikrýval prostredie, ktoré vrchovate napĺňalo všetky potenciálne znaky korupčnosti a klientelizmu.
Že do akej miery je tomu tak, hovoria "revolučné zmeny" (Kadlečíková), ktoré po škandále nastali. Prekopaná bola organizačná štruktúra úradu vlády a informačná "tabuľa" visí aj na internete, odkiaľ sa záujemcovia dozvedia "všetko, čo bolo doteraz prístupné iba jednotlivým rezortom alebo ÚV" (Kadlečíková). "Súbor opatrení na zlepšenie nakladania..." ocenila v decembri aj EK, keď uvoľnila 15 miliónov eúr z rozpočtu na r. 2002, ktoré pôvodne uložila do rezervy.
Treba však spravodlivo dopovedať, že veľký diel zásluh na opísanom bordeli mali aj bruselskí úradníci. Jednoducho tým, že ho videli, trpeli a možno aj... Však od jesene už funguje v Bratislave nový veľvyslanec EÚ...
Prípad eurofondov skrátka nie je o vine či nevine R.Tótha, ale o byrokratickom chlieve, v ktorom ani nebolo možné vyhnúť sa tomu, aby nejaké podozrenie neskrslo. Preto je zarážajúce, ak sa dnes o skončení trestného preverovania kauzy referuje tak, akoby nevina R. Tótha niečo zásadného na podstate veci menila.
Vyšetrovanie sa skončilo, len z toho nezblbnime.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
