"benjamínkom" v našom drese Rasťom Staňom a "matuzalemom" v slovenskej obrane Jergušom Bačom totiž predstavoval slušných 15 rokov. Bývalý hráč košických VSŽ pred začiatkom šampionátu určite ani v najlepšom sne netušil, že na mieste, kde svoju medzinárodnú kariéru pred trinástimi rokmi začínal, ju teraz v máji skončí v zlatom opojení.

Obranca levov z nemeckého Oberhausenu absolvoval vo Švédsku v poradí už piate MS, z ktorých mal doteraz dva bronzy, k tomu vlastní aj titul majstra ČSSR a SR, no "zlatka" zo svetového šampionátu bola až do uplynulej soboty preňho nedostižný sen. Aj preto sme sa s našim najskúsenejším 37-ročným bekom pozhovárali tesne po tom, čo špeciál s našimi zlatými chlapcami pristál na bratislavskom letisku.

Ako vnímaš po hodine vášho pobytu na Slovensku tento triumf?

- Nádhera, krása, je to veľmi pekné. Nejaké veľké oslavy počas poldruhahodinového cesty v lietadle ani neboli. Pred príchodom na Slovensko sme trochu oslavovali v šatni a na námestí v Göteborgu. No najviac sa mi páčili oslavy po prílete na Slovesnko.

Pre teba je to už tretia medaila z vrcholného podujatia. Po federálnych bronzoch z rokov 1989 a 1990 si ešte dúfal, žeby do zbierky mohol pribudnúť ďalší kov?

- Bronz sa nedá porovnávať so zlatom. Toto zlato je pre nás prvé, čiže je to taký ničím neopakovateľný pocit. Jednoducho fantázia.

Na šampionáte si väčšinou nastupoval spolu s Ladislavom Čiernym v štvrtom útoku. Nemrzelo ťa, že v rozhodujúcich chvíľach ste sa na ľad už nedostávali? Bolo to pre teba ťažké pozerať sa na hru mužstva len zo striedačky?

- To je hádam jasné, že v tých chvíľach by som bol omnoho radšej, než len sedel na striedačke. Zas na druhej strane si myslím, že taktika trénera Filca, ktorý v určitých momentoch sťahoval hru len na tri útoky bola správna. Nemeditoval by som nad ničím, pretože, ak sa vyhrá zlato, tak je to úspech celého mužstva. Individuálne schopnosti všetkých hráčov sa podriadili úspechu kolektívu a to bolo rozhodujúce. Osobne mám pocit, že som splnil to, čo odo tréner očakával. Takú výbornú rozlúčku s reprezentáciou som fakt nečakal.

Hoci si v priebehu majstrovstiev ani raz neskóroval, v kanadskom bodovaní si mal predsa len aspoň jeden bod za lahôdkovú nahrávku na gól v úvodnom zápase s Poľskom. Ako si videl túto situáciu?

- Stál som blízko modrej čiary, nestrieľal som, lebo som videl pred bránou Mira Šatana a ten zas nahral Ľubovi Bartečkovi. Jeho gól, ,ktorý po tejto akcii Ľubo vsietil, sa mi veľmi páčil.

Slovenskí obrancovia, či už Milo alebo Lintner sa na šampionáte veľmi dobre strelecky presadzovali, nemohol si aj ty z tých siedmych streleckých pokusov na bránu prispieť aspoň jedným "banánom"?

- To je fakt, aspoň jeden mohol byť. Ale sme majstri sveta, a teraz je to aj tak úplne jedno. Máme zlato a už sa nad tým nemusíme zamýšľať, že čo by sa stalo, keby...

Komu venuješ svoje prvé, a keďže v nároďáku končíš, zároveň aj posledné reprezentačné zlato?

- Samozrejme, že najväčšia vďaka zaň patrí rodičom, manželke a celej rodine. No venujem ho aj všetkým ľuďom na Slovensku od východu cez môj rodný Liptov až na západ, ktorí nám tak držali palce a fandili nám. Aj teraz na letisku a na Námestí SNP sme videli fanúšikov doslova z celého Slovenska, ktorí z nami prišli osláviť triumf. A ešte keď si predstavím, že deň predtým oslavovalo celé Slovensko v na námestiach, v pohostinstvách a doma, je to niečo fantastické.

Na finálový zápas s Ruskom vás v zaplnenej hale povzbudzovalo množstvo našich fanúšikov. Stihol si vnímať ich podporu?

- Cítili sme sa ako doslova ako na domácom štadióne. Je to síce veľmi povzbudzujúce, keď cítite za sebou takú podporu, no niekedy to môže zväzovať ruky. Atmosféra bola fakt vynikajúca, no aj tréner nás upozorňoval, aby sme hrali s chladnou hlavou a nepodľahli jej. Myslím, že sme to napokon celkom dobre zvládli, či nie... (úsmev)

Keď sa päť minút pred koncom Rusom podarilo vyrovnať, hľadisko doslova zmĺklo. Čo ťa v tých chvíľach napadlo?

- V tom momente som absolútne na nič nemyslel...

Po presnom zásahu Peťa Bondru na 4:3 ťa však aspoň niečo napadnúť muselo.

- Nielen vo mne vybuchol gejzír radosti, bolo to niečo nádherné a neopakovateľné. Prial by som to zažiť každému človeku.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.