Košice II, ktorému dlhuje zdravotnícke zariadenie na povinných odvodoch 63 miliónov korún. Prišla doslova v hodine dvanástej, pretože zablokované účty mali byť jedným z bodov včerajšieho zasadania vlády. Ako nás popoludní informoval hovorca ministerstva zdravotníctva Martin Urmanič, tohto problému sa preto Roman Kováč dotkol iba okrajovo, pričom poďakoval ministersterovi financií za ústretovosť. Neformálne sa tiež dohodli, že v budúcnosti bude o podobnom plánovanom kroku infomované aj ministerstvo zdravotníctva...
"Oznamujem vám čiastočne radostnú správu, že na našom poslednom stretnutí s riaditeľom Daňového úradu Košice II napokon vyhovel našej sťažnosti proti exekučnému príkazu. Odblokovaním účtov sa situácia vracia do normálnych koľají, ale kedykoľvek v budúcnosti sa podobné problémy môžu zopakovať," skonštatoval riaditeľ FNsP Róbert Roland. Podľa jeho slov zdravotnícke zariadenie dlhuje celému radu štátnych inštitúcií i súkromných firiem viac než osemstomiliónov korún. Zoznam veriteľov predstavuje niekoľko metrov papiera, najväčším je Sociálna poisťovňa. Nemocnica jej dlhuje 150 miliónov korún, nasledujú teplárne (67 miliónov) a po daňovom úrade sú to vodárne (cirka 44 miliónov). Veľkou hrozbou je pritom plánovaná privatizácia týchto inštitúcií, pretože súkromné firmy nebudú mať takú trpezlivosť s neplatičmi ako štátne podniky.
Ako riaditeľ podotkol, pozitívom bolo, že v čase zablokovaných bankových účtov nevyvíjali na nemocnicu neštandardný tlak ďalší veritelia. Napriek tomu si jej vedenie uvedomuje vážnosť situácie a v najbližšom obdobý chce vyvolať rokovanie so štyridsiatimi najväčšími veriteľmi a dohodnúť sa na kreditnom systéme platieb, aby sa zadĺženosť postupne znižovala. Dosiahnuť vyrovananý rozpočet je ale pri súčasnom financovaní zdravotníckych zariadení nemožné.
"Do roku 1998 sa síce postupne zvyšovali naše dlhy voči dodávateľom, ale rovnako narastali i podžnosti zdravotných poisťovní voči nám, čo nám dávalo reálne šance na oddĺženie. V roku 1998 sme prešli na prospektívny rozpočet a naše príjmy boli značne zredukované. Od apríla si od nás zdravotné poisťovne objednávajú požadované výkony a výsledkom je ďalšie narastanie dlhov nemocnice," vysvetľuje R. Roland, podľa ktorého je to začarovaný kruh, z ktorého sa nedá uniknúť. Momentálne majú zdravotné poisťovne voči nemocnici záväzky na úrovni asi 140 miliónov korún. Ak by ich aj uhradili, nemocnica "visí" veriteľom viac ako pol miliardy...
Riaditeľ by podľa vlastných slov privítal analýzu ekonómov, ktorí by jasne povedali, v ktorých oblastiach postupuje nemocnica nehospodárne a kde by mohla ušetriť. V opačnom prípade nepríjma obvinenia z nehospodárneho nakladania.
"Naše analýzy potvrdzujú relatívne rovnomerné delenie finančných prostriedkov medzi našich veriteľov v ostatných rokoch. Nikoho sme nárazovo nezvýhodňovali ani nepoškodzovali, aj keď musíme upredňostňovať životne dôležité funkcie nemocnice pred inými platbami. Napríklad platby za lieky a zdravotnícky materiál pred médiami," zdôrazňuje.
Podľa riaditeľa pritom v posledných rokoch výraznejšie vzrástli predovšetkým náklady na špeciálny zdravotnícky materiál, napríklad vďaka zavedeniu invezívnej kardiológie a kardiochirurgii stúpli náklady kardiocentra asi o dvesto percent. Výdavky nemocnice teda citeľne zaťažilo i jediné pracovisko. Naopak, nemocnica v ostatnom čase znížila čas hospitalizácie pacientov i stavy zamestnancov. Počet zdravotných sestier je podľa jeho slov na nutnom limite.
Príčiny neutešeného stavu slovenského zdravotníctva vidí R. Roland v nedostatku finančných zdrojov a neochote k zmene systému. "Chceme mercedes, ale máme iba na škodovku," poznamenal a dodal, že občania síce volajú po zmenách, ale zároveň ich nechcú akceptovať. Mali by si preto uvedomiť, že už skočnil socializmus v zdravotníctve.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
