priamo do Utahu, alebo aspoň pred televízne obrazovky. A aj vďaka rozsiahlej kampani a s tým súvisiacou výrobou dresou sa slovenskí fanúšikovia chriac - nechtiac azda najviac ovbliekali do toho, ktorý mal na chrbte napísané priezvisko Pardavý.
Čo hovorí jeho nositeľ na výsledok vystúpenia Slovákov na 66. majstrovstvách sveta? "Je to strašne veľká vec! Je to nenormálny úspech. Má to veľký význam pre slovenský šport, ale všeobecne, aj pre život na Slovensku. Ukázalo sa, aký veľký tím sa zišiel vo Švédsku," hovorí útočník, ktorý doteraz hájil farby Trenčína, krásnu kapitolu ovenčenú titulmi, zažil v českom Vsetíne a naposledy pôsobil v Djurggardene Štokholm. Aj keď sa na švédskych klziskách Pardavý nakorčuľoval viac ako dosť, v čase MS to nebolo.
Svoje miesto v kádri totiž nenašiel... "Prežíval som to veľmi ťažko. A ťažko som prežíval i šampionát pred televíziou. Ale prežíval som strašne veľké šťastie z toho, že chalani sú vo finále. A miešalo sa to so smútkom, že ja tam nemôžem byť. Mal som to jednoducho dosť ťažké. Ale už je to v pohode," vysvetľuje Ján Pardavý, ktorý, ak má na niekoho ťažké srdce, tak vraj len sám na seba. "Asi sa naozaj môžem hnevať len sám na seba. V príprave som sa necítil dobre a nehral som dobre. Ak by sa to dalo vrátiť späť, tak ku nej pristúpim celkom ináč. Tak, aby som na tie majstrovstvá išiel. Ale čo už? Taký je život, nik nemôže vedieť dopredu, čo bude a ako bude... Teraz mi to však je ľúto."
Kedy bolo pred televíznou obrazovkou Pardavému najťažšie? "Asi pri finále. Ja by som nikdy nepovedal, že ho budem tak ťažko prežívať, v takej nervozite, že to budem prežívať tak, ako niekde na striedačke. Aj keď sa hralo večer, už od rána som bol strašne nervózny," hovorí Ján Pardavý, ktorý chlapcom blahoželal telefonicky a na MS ich zásoboval SMS-kami. "Teraz som však s nimi ešte nebol. Majú hromadu spoločenských a mediálnych povinností, poriadne ešte ani nie sú doma. Stále chodia do Bratislavy a naspäť. Ak už budú mať čas, chcem s nimi posedieť. Ale k tomu dôjde asi až počas budúceho týždňa."
Smoliar sezóny. Tak by sme mohli nazvať Jána Pardavého. Olympiáda v Salt Lake City skončila fiaskom, bol pri tom. Šampionát vo Švédsku totálnym úspechom, úspechom, ku ktorému neprivoňajú onakvejší hráči, ďalší raz za život - a Pardavý pri tom nebol. Ostatní bilancujú, Miroslav Hlinka má zo Švédska striebro, ligové a zlato, reprezentačné. Hecl má slovenský titul, titul majstra sveta... Ján Pardavý hral v Djurgaardene, topfavorit "zhasol" vo štvrťfinále play off švédskej ligy. "Vypadli sme vo štvrťfinále, ale myslím, že z mojej strany to nebolo zlé... Skončil som ako tretí najproduktívnejší hráč klubu. Ja som do Švédska išiel s tým, že idem do dobrej ligy, ktorá bude dobrou prípravou na olympijské hry i na majstrovstvá sveta. V lige som hral dobre a hral som vo veľmi dobrom tíme. Ale... Ten hokej v ňom ma nebavil, to je asi jediný tím na svete, ktorý hrá na dvoch centrov a jedného obrancu. Ale to by musel niekto zažiť, aby pochopil, o čom hovorím. Ten hokej je úplne iný a ak to človeka nebaví... Ťažko. Všetko ostatné okolo klubu však bolo perfektné, ja som tam bol spokojný. Ale rátal som s tým, že už tam nebudem predlžovať zmluvu."
Tú by Štokholmčania aj predĺžili, Ján Pardavý by však chcel zamieriť inde. "Pracujem na tom, aby som podpísal nejaký kontrakt. Od toho sa budú odvíjať moje ciele. Samozrejme, že chcem hrať dobre a chcem hrať v reprezentácii. To som povedal aj pred MS. Moje ciele sa nemenia," dodáva na záver Ján Pardavý, ktorý by najradšej v ďalšej sezóne pôsobil v susedných Čechách. "Aj keď mám nejaké ponuky zo Švédska, Fínska a Nemecka, uvidím, ako sa budem môcť rozhodnúť. Či už podľa hokejovej kvality, finančných ponúk, pričom zaváži aj to, kde bude najlepšie rodine."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
