poznámku, že útočník Jozef Kožlej, momentálne hráč cyperského Olympiakosu Nikózia do slovenskej reprezentácie patrí. Nuž a futbalista, ktorý vyrastal v Stropkove a dozrieval hlavne v Prešove, ju na trávniku dvomi gólmi potvrdil.
"Azda som trénera Jurkemika presvedčil. Neviem, to sa musíte opýtať jeho. Dal som ale dva góly. V reprezentácii ozaj po dlhom čase, takže spokojnosť by mal byť na mieste. Hralo sa mi dobre. Spočiatku som bol, pravda, trochu nervózny, no potom to mi v dvojici s Ľubošom Reiterom na hrote šlo celkom dobre." Na reprezentačnom konte máte teraz tri góly. Spomeniete si, komu ste dali ten prvý? "Bolo ešte za čias trénera Adamca na americkom turné Bolívii." Pri oboch "prešovských" góloch ste ťažili z ideálnych prihrávok spoluhráčov. V prvom prípade ju servíroval Vladimír Labant, v druhom Reitera striedajúci Szilárd Németh. "Obe mali, ako sa vraví oči. Pri prvom góle Vlado Labant skvele zahral rohový kop. Jednou z mojich úloh bolo v takýchto situáciách stáť pri brankárovi a následne odbehol "na päťku" a čakal loptu. A tá prišla. Stačilo ju už len hlavou usmerniť. Nuž a pri tom druhom góle, to od "Siliho" bola skvelá časovaná prihrávka za obrancov súpera. Po nej som sa ocitol pred uzbeckým gólmanom sám. Podarilo sa mi ju pravačkou dobre spracovať a ľavačkou trafiť k pravej žrdi. V takomto prípade je brankár v podstate bez šance." Jeden polčas ste odkrútili taktiež so Stropkovčanom Reiterom, druhý s Sz. Némethom. Dá sa vôbec porovnávať, s kým sa vám za taký krátky čas hralo lepšie? "Nie, to sa fakt nedá. Navyše, obaja sú to kvalitní futbalisti, avšak hádam hrajúci rozdielnym spôsobom." Naposledy ste futbalové Slovensko reprezentovali za Adamcových čias. Stretli ste niekoho z tejto partie i teraz v Prešove? "Neviem, či to poviem presne, ale určite tam vtedy boli Sz. Németh, M. Fabuš, Dzúrik, I. Kozák. Momentálne sú v reprezentácii niekdajší hráči úspešnej slovenskej "dvadsaťjednotky", ktorí určite priniesli kvalitu. Skrátka, mnohé sa odvtedy, čo som naposledy reprezentoval, zmenilo." Keď sme hovorili o dvoch góloch do siete Uzbekov, blízko ste boli i tomu tretiemu. Čo chýbalo ku Kožlejovmu hetriku? "Veru, mal som ešte dve gólové šance. Znovu po "Siliho" prihrávke som bol pred Zabirovom sám. Chcelo tá azda viac loptu podkopnúť cez brankára hostí. takto som ju napálil iba do jeho padajúceho tela. Po ďalšej prihrávke mi zase k zmene letu lopty chýbal centimetre." V hľadisku, podobne ako ďalší stropkovskí odchovanci na trávniku Špilár, Reiter i brankár Buček na lavičke, mali ste výdatnú podporu. Zohrala pri vašom vystúpení nejakú rolu? "Priznám sa, že väčšinou divákov v hľadisku počas zápasov v zápale boja veľmi nevnímam. Avšak túto skupinu, povzbudzujúcu celý zápas, som od začiatku registroval. Bolo príjemné počúvať ich vytrvalé skandovanie," povedal na záver rozhovoru J. Kožlej a už sa ponáhľal z prešovského štadióna. Dnes totiž odlieta späť na Cyprus, kde si prevezme ocenenie pre najlepšieho hráča tamojšej ligy. "Môj kurz dozaista stúpne po tom keď sa dozvedia, že dva zo štyroch gólov v prípravnom reprezentačnom zápase som streli práve ja," utrúsil spokojnosťou žiariaci futbalový legionár.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
