Francisco z mestečka Sao Paulo de Olivenca a s ptešením si pritom prezeral vypitvanú mrtvolku chápane, miestnej dlhorukej opice s poriadnym chvostiskom.
Morbídny úlovok prišiel do hostinca, ležiaceho len pár desiatok kilometrov od hnedých vôd rieky Amazonky, ponúknuť zarastený miešanec vyzbrojený nebezpečne vyzerajúcou puškou.
Opičie mäso je na mnohých miestach brazílskeho štátu Amazonas pokladané za pochúťku úplne mimoriadnu a pojedanie ľahko osmaženej pečienky s maniokovou múčkou patrí pre miestnych obyvateľov údajne k najvyšším kulinárskym rozkošiam, zrovnateľným azda iba s konzumáciou pravého kaviáru.
V neúrodných a na väčšiu zver chudobných juhoamerických pralesoch platí neúprosné pravidlo: čo sa hýbe, to sa dá i jesť.
Je to trocha primitívna, ale pravdivá charakteristika stravovacích obyčajov nielen pralesných Indiánov, ale i chudobných miešancov žijúcich na okrajoch amazonskej džungle. Nedá sa teda čudovať, že sa tu popri divokých kúr tiež bežne konzumujú v Európe vysoko cenené papagáje.
Vyhľadávanou pochúťkou sú však napríklad i "stromové kurčatá". Pod týmto názvom sa ale neskrývajú žiadni vtáci, ale dvojmetroví leguáni zelení.
Medzi obľúbené delikatesy patria tiež mäso z veľkých suchozemských korytnačiek, zvaných jabuti, ktoré slúžia ako pohyblivé konzervy, aby potom boli zaživa upečené na železných roštoch. V Južnej Amerike sa pojedajú i značne odpudivo vyzerajúce korytnačie vajcia, a to len tak v surovom stave, iba ľahko poprášené mletým maniokom.
Nedá sa však preberať európske normy na amazonskú kuchyňui, a tak nikoho nesmie udiviť, že mu tunajší lovec naservíruje s láskou pripravené špeciality i z takých tvorov ako sú leňochody či dokonca kajmany.
Na pochúťku z týchto pancierovaných plazov nedá dopustiť napríklad päťdesiatročný Brazílčan Domingo, ktorý žije sám uprostred najhlubšej amazonskej džungle. Svalnatý mestic, v ktorého tvári sa dajú vystopovať črty množstva ľudských rás, trávi väčšinu svojho času na love, alebo odpočíva v polorozpadnutej chatrči postavenej mnoho desiatok kilometrov od najbližšej civilizácie.
Na malom políčku vzniknutom vypálením kúsku pralesa pestuje Domingo sladké zemiaky a v neďalekej rieke Jandiatube loví najrôznejšie ryby. Najradšej však v okolitej panenskej džungli strieľa divé prasatá pekari. Mäso zo svojich úlovkov potom nechá dlhší čas odležať v rohu svojej chatrče a keď sa už pomaly začína rozkladať, rozvarí ho s pralesnými bylinami a s obrovským apetítom zje.
Skutočne, iný kraj, iný mrav…
Autor: Baran
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
