televíznymi reportážami, resp. prenosmi zo športu? Veď to labužnícke vychutnávanie športu na televíznych obrazovkách, zásluhou najmodernejšej elektroniky a telekomunikačnej techniky dovedenej k dokonalosti, nebolo voľakedy samozrejmosťou.
Prví šťastlivci v našich končinách mohli sledovať športový prenos len na miniatúrnych čiernobielych obrazovkách pred 47. rokmi, aj to len českí. Najprv prišlo k malému zázraku z hokeja. "Krst" sa konal 11. februára 1955 na zápase čs. reprezentácie so švédskym Leksandom IF z pražskej Štvanice. Až potom nasledovali ďalšie športové udalosti, z ktorých najviac utkveli v pamäti priaznivcov športu prenosy z ME v krasokorčuľovaní z Bratislavy roku 1958 a z MS v ľadovom hokeji z viacerých miest roku 1959, najmä však z Bratislavy a Prahy.
Prvé televízne kamery sa objavili síce už na olympijských hrách roku 1936, ale signál vysielali vtedy iba na veľké obrazovky v uliciach Berlína. Skutočnú premiéru mal veľký šport v priamom prenose až o dvadsať rokov. Stalo sa tak v roku 1956 zo zimných OH z Cortiny d'Ampezzo. O uskutočnenie prenosov do ČSR sa zaslúžila séria šťastných improvizácií, keď signál Eurovízie z Talianska cez dočasné spojenie vtedajšou NDR. Hoci otvorenie olympiády bolo 26. januára, panorám Dolomitov a súťaže sa po prvý raz objavili na obrazovkách až 28. januára. Ešte v ten deň večer po rovnakej trase z Berlína bol prenos z dráhovej cyklistiky NDR - ČSR. Prenosy zo zimných OH komentovali Vít Holubec s Milošom Zouharom z Měšťanskej besedy v Prahe, takže boli odkázaní na signál v slúchatkách.
Rok 1956 sa stal pamätným z dvoch dôvodov. V marci sa po prvý raz objavila na obrazovkách relácia Góly - body - sekundy. Viete kto vymyslel jej názov? Góly patrili Vítovi Holubcovi, body navrhol Rado Siváček a sekundy pridal Miroslav Hladký. Táto najstaršia televízna relácia v obmenách beží dodnes! To predstavuje aj vo svetovom meradle rekord. Historky z tejto oblasti si záujemcovia môžu prečítať v knižke "Priviazaní k mikrofónu" (vyd. 1972), ktorej autormi sú Vít Holubec spolu s Karolom Polákom.
Slovenský primát zo športovej televíznej reportáže je z rovnakého roku, zhodného s vysielaním televízie na Slovensku. Z čoho iného sa mohol uskutočniť ako z futbalu. Išlo o ligové derby bratislavských klubov Slovana a Červenej hviezdy. Pred monitorom na stole pri atletickej dráhe stála dvojica Rado Siváček ako televízny pracovník a ako hosť Štefan Mašlonka (4. 2. 1920 - 30. 10. 2000). Ich zimné kabáty svedčia o tom, že sa hralo v chladnom počasí, bolo to v novembri.
Doyen slovenských rozhlasových a televíznych reportérov aj športovej žurnalistiky sa nedal zlákať televíziou. Ako raz povedal: "Keď to dnes zvažujem, hovorím si, že som včas začal, miloval prácu rozhlasového reportéra, získal skúsenosti od Laufera a cítil som, že sa mi splní sen a životný cieľ. Po istých rokoch som si však uvedomil, že to bolo vlastne moje šťastie, pretože poznám svoju povahu a pri živých prenosoch by som nedokázal kontrolovať svoje myšlienky a skôr či neskôr by som rovnako išiel do basy..." O jeho životných peripetiách sa čitatelia Korzára mohli dozvedieť vlani v októbri z príspevku Eugena Magdu "Nevšedný pán zo siedmej veľmoci". Štefan Mašlonka bol autorom prvej rozhlasovej reportáže z MMM, boli aj televízne prenosy z Košíc...
Autor: Miroslav Hazucha
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
