nášho blízkeho sme si neraz spomenuli a s ťažkým povzdychom už len konštatovali: Škoda, že nie je tu, lebo práve v tejto chvíli by nám vedel najlepšie poradiť, zázračne udobriť a usmerniť rozhádané strany. Bol nenapodobiteľným majstrom. Na všetky hádky našiel recept, preto mohol žiariť spokojnosťou, keď zavládla dobrá pohoda a súhra vo veľkej futbalovej rodine klapala ako hodiny.

Dnes je presne rok, čo vo večerných hodinách dotĺklo jeho srdce navždy. Až do poslednej chvíle, kým bol pri vedomí, mu veľmi záležalo na ďalšom osude nášho futbalu. Najmä vo východoslovenskom regióne. Nečudo. Bol jeho osobnosťou. Vážili si ho nielen východniari, ale aj celé hnutie. Svojou prirodzenosťou si získal vážnosť a autoritu. Zväzová kancelária akoby bola jeho pravým domovom. V nej sa zrodila nie jedna pozoruhodná myšlienka, ktorá sa stala zrnkom múdrosti pre celé futbalové Slovensko. S neopísateľnou radosťou prežíval chvíle, keď sa naša reprezentačná dvadsaťjednotka presadila v roku 2000 na ME a prebojovala sa na OH. Nad mlaďou držal ochrannú ruku, lebo v nej videl našu budúcnosť. Avšak pre bývalého medzinárodného rozhodcu bol vo futbalovej záhrade najvzácnejším kvetom Ľuboš Micheľ. Žiaľ, už sa nedožil chvíle, keď si vyslúžil nomináciu na tohtoročný svetový šampionát. Dlhoročného viceprezidenta SFZ a predsedu Východoslovenského futbalového zväzu Gejzu Princa zdobilo aj veľa ďalších hodnôt. V jeho prípade ozaj neplatí to známe úslovie ´ zíde z očí, zíde z mysle ´, lebo sú ľudia, ktorí si získali také sympatie, vážnosť a uznanie, že na nich nemožno zabudnúť nikdy. Aj preto visí v kancelárii VsFZ, odkiaľ riadil celé hnutie, obraz Zina ako ho najčastejšie jeho najbližší priatelia oslovovali lebo sa stal symbolom východoslovenského futbalu.

Autor: gd

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.