roku 1986 v Moskve. Pochopiteľne, aj jeho slovenskí hokejisti na MS vo Švédsku ziskom zlatých medailí potešili i príjemne prekvapili.
"O našom úspechu rozhodlo podľa mňa dobré zloženie mužstva a súdržnosť. Dala sa dokopy partia, ktorá bojovala. V rozhodujúcich momentoch sa ukázala kvalita hráčov z NHL. Aj ostatní chlapci, ktorí boli z európskych líg i z extraligy, sa snažili hviezdam zo zámoria vyrovnať a zastať si svoje miesto na ľade," ponúkol svoj pohľad na fantastický úspech slovenského hokeja M. Božík. Ako bývalého obrancu sme sa ho opýtali najmä na jeho názor na výkony našich zadákov. "Viac sme vynikali v útočnej fáze. V dnešnom hokeji sú aj obrancovia viac ofenzívni ako defenzívni. Sem-tam to trošku škrípalo a dostali sme i také góly, ktorým sa dalo zabrániť. Mali sme tam však mladých chlapcov, ktorí nemajú toľko skúseností, takže to vyplynulo aj z toho." Vo všeobecnosti však platilo, že naši obrancovia sa vyvarovali školáckych chýb z minulosti. "Iste. Od zápasu k zápasu to bolo lepšie. Práve prax posúva týchto chlapcov stále dopredu." Najväčší posun však nastal na poste brankára, ktorý bol doposiaľ Achillovou pätou našej reprezentácie. Lašák však na to dal svojimi výkonmi zabudnúť a mužstvo podržal. Aj preto môžu Slováci oslavovať titul. "Samozrejme, dá sa povedať, že brankár je v dnešnom hokeji deväťdesiat percent úspechu."
Veľa nechýbalo a aj Mojmír Božík mohol mať vo svojej vitríne zlatú medailu zo svetového šampionátu. V roku 1985 sa mu totiž v prípravných dueloch v národnom tíme ČSSR darilo, a tak sa zdalo, že pozvánka na MS mu nemôže uniknúť. Tréner Bukač však napokon dal prednosť Arnoldovi Kadlecovi a Božík cestoval na poslednú chvíľu domov. Rodák z Liptova sa vtedy na vlastnej koži presvedčil, že Česi to mali do repre za čias spoločného štátu vždy akosi bližšie. Práve v roku 1985 získalo Československo v Prahe medailu. Bez Božíka. "Bolo to tak rozhodnuté, i keď za divných okolností. Neberiem to ako nejakú tragédiu, aj keď to bolo veľmi ťažké. Bola to realita a myslím si, že sa mi to v ďalších rokoch vrátilo inakším spôsobom." O rok neskôr sa stal najlepším obrancom republiky, s Košicami získal ligový titul a cestoval aj na majstrovstvá sveta do Viedne. Tam však zažilo ČSSR šok. Ako obhajca titulu skončilo až na piatom mieste, čo bol v tej dobe obrovský prepadák. Celkový neúspech mužstva sa podpísal aj pod Božíkove spomienky na svoje účinkovanie na tomto šamionáte. "Jasné. Keď ste úspešní, máte úplne iné zážitky, ako keď sa nedarí a výsledky sú zlé. Aj keď sa vám ako jednotlivcovi darí, konečný efekt ovplyvňujú výsledky mužstva." ČSSR vtedy začali svoj pád z vysiokej veže úvodnou prehrou 1:2 s outsiderom z Poľska. Práve Poľsko bolo úvodným súperom Slovákom aj teraz na MS vo Švédsku. Našťastie, Slováci nezaváhali a zvíťazili jednoznačne 7:0. Nevynorili sa pred úvodným buly tohto duelu v hlave M. Božíka spomienky na Moskvu na vtedajší zápas s týmto súperom? "Samozrejme, že áno. Naši chlapci to však zvládli dobre, s Poľskom si poradili tak, ako mali a vstúpili do turnaja správnou nohou." Spomínané roky 1985 a 1986 by však mohli byť pre náš hokej akýmsi mementom, aby sa čosi podobné neprihodilo aj slovenskej reprezentácii a po veľkej radosti neprišiel o rok eštečší smútok. "Netreba zaspať na vavrínoch. Ja osobne nemám veľké oči, i keď je to krásny úspech. Treba sa však držať pri zemi a pozrieť sa, v akom rozpoložení je náš hokej. Mám na mysli extraligové mužstvá, ale najmä podmienky, v ktorých vyrastá naša mládež. Z toho by sme mali vychádzať a pracovať na zlepšení. Hráči, ktorí sú už v NHL a v zahraničí, vedia, za čo bojujú. Treba však posilniť mládežnícky hokej na Slovensku, chodiť sa naň pozerať a pýtať sa, v akých podmienkach pracujú, aby sa nám nestalo, že nebudú mať kde vyrastať noví Šatanovia, Bondrovia, Či Stümpelovia," upozornil M. Božík.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
