Fínsku (Slovensko tam obsadilo 9. priečku) a dvojnásobný majster sveta z rokov 1977 a 1985, Košičan Vincent Lukáč.

"Ja som už od začiatku turnaja nepochyboval, že naši hráči skončia na niektorom z medailových stupienkov. Tvrdil som to už pred šampionátom hneď po tom, čo som si pozrel súpisky jednotlivýcvh tímov. Vedel som, že máme najlepšie mužstvo, aké sme za posledných desať rokov poskladali a táto kvalita sa musela prejaviť," prezradil bývalý obávaný kanonier VSŽ, ktorý na MS v roku 1997 vo Fínsku (naše mužstvo tam obsadilo 9. priečku) pôsobil pri slovenskom tíme ako asistent hlavného trénera Jozefa Golonku. "Samozrejme, mohlo to dopadnúť všelijako, lebo pri tomto systéme majstrovstiev sveta sa dá povedať, že šamionát sa hral len tri zápasy, teda od štvrťfinále. V ňom sme prehrávali s Kanadou už 0:2 a tatým istým pomerom aj v semifinále proti Švédom. V týchto momentoch sa ukázala sila kolektívu, ktorý dokázal tento nepriaznivý stav dvakrát otočiť, a to rozhodlo. Iste, mali sme aj šťastie, ale to sa vždy prikloní k lepšiemu. Tak to bolo aj v našom prípade, ale o našej kvalite nebolo pochýb." Podľa Vincenta Lukáča sme si teda zlato naozaj zaslúžili. "Jednoznačne. Čo sa týka kvality mužstva i predvedenej hry, titul je v správnych rukách. Jasné, že maličkosti mohli rozhodnúť aj v náš neprospech, stačí spomenúť gól Bondru v štvrťfinále sekundu pred koncom druhej tretiny, alebo ruku Lašáka pri zákroku v predĺžení proti Švédom, či ďalší Bondrov gól minútu a pol pred koncom finále. Ak by tieto momenty neboli, dopadlo by všetko opačne. Vyhrali sme však, a to je v análoch. Slovensko je majstrom sveta a nik nám tento úspech už nevezme. Šport je tým krásny, že v ňom nie je núdza o prekvapivé momenty a všetko sa v ňom môže v priebehu niekoľkých chvíľ ňuplne obrátiť." Jedným z faktorov, ktoré zohrali dôležitú úlohu, bola aj skutočnosť, že mužstvo vytvorilo výbornú partiu, ktorú si všetci hráči pochvaľovali. "Určite, ale partia je jedna vec a kvalita druhá. Bez nej by to nešlo. Ak sa však ku kvalite pridá aj dobrý kolektív, tak je to nádhera. V takom prípade sa výsledky musia dostaviť." O našej útočnej ale vzhľadom na superhviezdy z NHL nebolo od začiatku pochybností, celé to teda bolo o tom, ako sa svojich úloh zhostia obrancovia a brankári, naše tradičné slabiny z predchádzajúcich rokov. Slováci však vo Švédsku konečne dokázali, že aj na týchto postoch vedia zabrať. "S jedlom rástla chuť. Postupne na chlapcoch bolo vidieť, že si veria a nebolo im už ani potrebné nič hovoriť. Všetci sú profíci a vedeli, čo chcú. Bolo na nich od prvej chvíle vidno, že veľmi chcú odčiniť neúspech na olympiáde v Salt Lake City. Kvôli sebe i celému slovenskému športovému národu."

Finálový duel proti Rusom sledoval Vincent Lukáč doma. Prežíval ho veľmi emotívne? "Nie, ja sa na to pozerám trošku s nadhľadom. Finále MS som zažil dvakrát na vlastnej koži, takže sa viem vžiť do pocitov hráčov. Taktiež čo sa týka osláv, je to pre fanúšika niečo nádherné, ale my odborníci to prežívame trošku pokojnejšie. Nesmieme totiž zabudnúť, že v športe ste raz hore a inokedy dole. Teraz je všetko fantázia, bodaj by sa tento titul zúročil aj do našej extraligy. Treba však poctivo pracovať ďalej."

S Vincentom Lukáčom sme si pri príležitosti historického titulu majstra sveta pre samostatné Slovensko zaspomínali aj na jeho dve zlaté medaily zo šampionátov v drese vtedajšej ČSSR. Tú prvú dostal na hruď v roku 1977 v rakúskej Viedni. "Ako mladý hráč som sa vtedy ocitol medzi veľkými esami. Prežíval som to ako 'holub', to sa jednoducho nedá popísať. Myslel som si, že som v nebi. Okolo mňa sa preháňali také hviezdy Kanady, či Sovietskeho zväzu ako Esposito, Michajlov, Petrov, Charlamov, brankár Treťjak. Myslel som si, že sa z toho zbláznim. Potom prišli ďalšie krásne reprezentačné časy, keď sme päť rokov hrávali spolu v jednom útoku Lukáč - Rusnák - Liba. Vtedy sme zažili tie najkrajšie chvíle v národnom mužstve. Nás Slovákov bolo vtedy v mužstve síce málo, ale hrali sme prím." A vyvrcholenie prišlo na šampionáte v Prahe v roku 1985, keď Československo získalo v domácom prostredí vytúženú zlatú medailu. Pre Lukáča bola druhá a znamenala pre útočníka VSŽ pekné zakončenie reprezentačnej kariéry. "Bolo to niečo nádherné, naša útočná trajica opäť hrala prvé husle. Spomienky ostanú navždy v srdci a stále sa k nim rád vraciam."

Vincenta Lukáča občas možno stretnúť aj v stávkových kanceláriách, na záver sme sa ho preto pre zaujímavosť opýtali, či bol na týchto majstrovstvách sveta ziskový. "Slováci ma svojimi dobrými výsledkami o peniaze neobrali, tipy mi väčšinou vychádzali," dodal dvojnásobný majster sveta.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.