koho trénovať," zareagoval z voleja muž, ktorý sa tiež podieľal pred pár rokmi na práci pri reprezentačnom kormidle.

Ako človeka, ktorý vychoval rad skvelých hráčov a vždy sa pozeral na dianie z nadhľadu, a nielen úzkoprso, sme ho kontaktovali, aby sa vyznal z niektorých pocitov. "Nemyslím si, že sa sláva pretaví do zvýšeného záujmu o hokej a bude hokejistov ako maku. Ak sa nezlepšia podmienky, bude to len čoraz horšie. Okrem toho Slováci si urobili skvelé meno vo svete a bude pribúdať tých, ktorí zamieria za hranice."

Tento bývalý lodivod Košíc a asistent pri národnom tíme patrí tiež medzi pešiakov, čo takpovediac padli za vlasť. Bili sa, robili, koľko vládali, ale zákusky boli nachystané až pre ďalších. Tak to v živote chodí. Niekto je vojakom, iný generálom. Toto konštatovanie nemá nádych relativizovania zástoja žiadneho z koučov. Je to proste fakt od veky vekov platný a pravdivý. "Zaspomínal som si aj ja na éru, keď som mal možnosť fungovať v realizačnom tíme. Teraz Bondra a Šatan boli kľúčové postavy. Nielen herne, ale vyzdvihol by som hlavne ich morálku, schopnosť strhnúť kolektív, naladiť ho na víťaznú nôtu." Raz za x rokov sa u nás podarí sústrediť takýto potenciál. "Keď som si prezrel súpisky všetkých zúčastnených tímov, prišiel som k záveru, že sme mali jednoznačne najkvalitnejší tím. Aj keby sme neboli na stupni víťazov, nebolo by možné hovoriť o tom, že by to bola hanba. Veď aj Švédi pričinením povestného inkasovaného gólu vinou Sala na olympiáde vypadli. Stať sa môže predsa všeličo. Šport je šport a pokiaľ urobia všetci na ľade to, čo majú, ale i tak prehrajú, je to normálne. Bežné. Tak sa hodno na to pozerať." Ak niekto prízvukoval, že sme mali aj strapec šťastia, tak oplatí sa zopakovať okrídlenú myšlienku o tom, že šťastie majú za spoluhráča len tí, čo sú lepší. "Imponovalo mi, ako všetci hrali, s nasadením bez rezervy. Osobností bolo dosť. V Petrohrade Šatan dal najviac gólov. Vlani chýbal podobný typ, preto sme klesli v rebríčku. Teraz prišiel Šatan, Bondra, Pálffy a ďalší. To bola konštelácia, ktorá sa naozaj nemusí zopakovať v ďalšom desaťročí."

Kormidelník Ján Filc priznal, že viesť takýto káder nevyžaduje ani tak trénovanie, ako skôr prenášanie informácií a zosúladenie filozofie. To by prijal každý lodivod, no nie? "Pred štyrmi rokmi som dostal ponuku znovu robiť asistenta, dnes je už škoda plakať nad rozliatym mliekom." Trénovať osobnosti si ale stále vyžaduje dávku rešpektu a autority. "Verím tomu, že realizačný tím na čele so Šťastným a Filcom, ale i lídri , ktorých som spomínal, všetko usmerňovali do správnych koľají. Ak by prípadne i niekto vyskočil inak, ako bolo žiadúce, dalo by sa to hneď na správnu mieru. Možno o tom ani nevieme..." A čo J. Selvekovi prípadne trošku zdvihlo adrenalín? "Nič, držal som našim palce. Zviditeľnili Slovensko. Len ma mrzí, keď počúvam, že u nás budú azda štyri kluby, a to možno preháňam, ktoré sa nebudú boriť s finančnými problémami. To je, žiaľ, druhá strana - smutnejšia - švédskeho úspechu."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.