bol riadne napálený na vedenie L.A. Kings, ktoré ho už na začiatku sezóny vymenilo do Bostonu. Vrcholom sezóny mala byť "Stampyho" účasť na olympiáde, lenže na nej si kvôli známym oklnostiam zahral len v dvoch zápasoch, no aj napriek tomu sa mu podarilo streliť po góle Lotyšom a Francúzom. Málo platné, na lepšie ako 13. miesto to nestačilo... Na MS vo Švédsku si zahral v zrejme najhviezdnejšom útoku šampionátu po dlhšej dobe spolu so Ž. Pállfym a P. Bondrom. A hoci gól nedal, aj jeho presné prihrávky vo vyraďovacích zápasoch "spôsobili", že Slovensko si zo šampionátu prinieslo zlato.

Jožko, zahral si si na olympiáde a aj na MS. Zatiaľ čo však našich hokejistov neprišiel po návrate zo Salt Lake City čakať ani jeden fanúšik, v nedeľu sa ich na dvoch miestach v Bratislave zišlo vyše 40 000. Uvedomuješ si takú premenu ako sa neúspešní hokejisti môžu po niekoľkých týždňoch zmeniť na národných hrdinov?

- Áno, lenže vtedy sme doplatili na hrací systém. Dnes je to o úplne inom, no hlavne skvelé, že sme dosiahli až na titul. Pred finále som bol veľmi nervózny, nevedel som, čo mám so sebou robiť. Úprimne povedané, bolo to pre mňa veľmi ťažké sústrediť sa zápas. Po tom strese je to pre mňa obrovské zadosťučinenie, že to takto dopadlo.

Zrejme to muselo byť pre teba veľké sklamanie, keď si sa kvôli zápasu s Lotyšskom "dotrepal" na olympiádu, a napokon sa ukázalo, že to aj tak bolo zbytočné, lebo sme nepostúpili do hlavného turnaja

- Bolo to ťažké nielen pre nás, ale najmä pre celý národ. Nepostúpili sme, boli sme doslova v prdeli, no verím, že sme si fanúšikov udobrili titulom majstrov sveta. Je strašne fajn, že nám ľudia tak verili a my sme na oplátku urobili všetko preto, aby sme im vynahradili ten smútok, ktorí mali po olympiáde.

Osem gólov počas celej uplynulej sezóny je doteraz najmenej, čo sa ti v NHL podarilo streliť súperovým brankárom. Ani v troch zápasoch na MS si sa strelecky nepresadil. Na druhej strane si Ľ. Višňovskému nahral už v 22. sekunde zápasu s Ruskom na úvodný finálový gól. Berieš to aspoň ako malú satisfakciu za strelecké suchoty v poslednej sezóne?

- Aspoň niečo vyšlo... Naša lajna však hrala celý zápas veľmi dobre, často sme boli na ľade, veľká škoda, že sme sa so Žigom Pállfym viac strelecky nepresadili. Aspoň Bondrovi to od štvrťfinále sypalo.

Pri tom tvojom spomínanom strese si musel byť po vyrovnávajúcom góle Rusov na 3:3 zrelý asi na infarkt...

- Joj, to bolo niečo strašné. Ešteže Peťo Bondra dal ten nádherný rozhodujúci gól, lebo ináč neviem, čo by sa nielen so mnou, ale aj s mužstvom dialo. Práve v takýchto zlomových chvíľach sa však ukázala sila a kolektívny duch nášho mužstva, lebo všetci sme neskutočne makali až do poslednej chvíle.

Z desaťtisícovej kapacity haly Scandinavium obsadili slovenskí fanúšikovia vo finálovom zápase minimálne 6500 miest. Ako sa cítil pred "domácim" publikom?

- Nebudete mi veriť, ale na mňa malo ich povzbudzovanie presne opačný efekt ako si predstavovali. Bolo tam strašne veľa Slovákov a každý z nich si asi myslel, že Rusov ľavou zadnou zdoláme. Takéto očakávania mi na psychike určite nepridali. Cítil som sa ako v nejakej zoologickej záhrade, kde si nás každý obzeral a fandil. Najradšej by som vtedy bol úplne niekde mimo, kde by bol menší tlak. Ako ono to bolo nádherné, že do Göteborgu prišlo tak veľa ľudí od nás, len s takým veľkým tlakom som fakt nepočítal. Našťastie vyhrali sme, to je veľké pozitívum, no nebolo to také jednoduché ako sa to na prvý pohľad mohlo zdať.

Odrazí sa náš úspech na MS aj na tvojej pozícii u spoluhráčov, prípadne fanúšikov v Bostone?

- To sa musíte spýtať tých ľudí, čo robia hokej v Bostone. Ja som ešte v takej pozícii nebol, neviem, čo sa zmení, a takisto si netrúfam odhadovať, či niekto v klube sledoval tieto majstrovstvá. Čo sa týka mňa samotného beriem to pozitívne. Hral som takisto ako v Bostone, neraz som siahol na dno síl.

Ak by si mal zhodnotiť sezónu ako v škole, akú známku by si sám sebe dal?

- Budem úprimný, nič moc. Bol som sklamaný, že sa ma vedenie Los Angeles Kings vymenilo do Bostonu. V L.A. som bol veľmi šťastný, veď som hral so Žigom a Višňom, (Pálffy a Višňovský pozn. red.) celkom dobre nám to na ľade išlo a trávil som s nimi každú voľnú chvíľu. Chvíľu sa mi u 'kráľov' nedarilo a hneď ma poslali preč. Všetko ako to urobili je jeden nechutný biznis. Ale čo môžem robiť?

V ktorom meste sa ti viac páčilo?

- Nehovorím, že v L.A. sa mi páčilo viac ako v Bostone, no opakujem, mal som tam dobrých kamarátov a spoluhráčov. Teraz som v Bostone sám.

Medzi bostonskými medveďmi si už raz, na začiatku tvojej kariéry v NHL, pôsobil. Dá sa teda povedať, že si vrátil do už známeho prostredia.

- Dá, aj nedá. Za ten čas, čo som pôsobil v L.A., vymenilo sa v Bostone prakticky celé mužstvo. Veľmi mi tam chýbajú Slováci, na ktorých som bol zvyknutý. Zasa sa nemôžem sťažovať ani na nových spoluhráčov, pretože tí ma medzi seba skvele prijali. Hoci sme sa veľmi snažili , dosť ma mrzelo, že sme nepostúpili cez Montreal do semifinále Východnej konferencie. Ale zas, keby to tak bolo, nie som na MS. Človek si nenavyberá... (úsmev)

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.