Vlado Országh skákal doma s rodičmi od radosti po gauči. Banskobystrickému rodákovi, ktorý budúci týždeň oslávi štvrťstoročnicu pobytu na tejto planéte, vtedy ani na um neprišlo, že o sedemnásť rokov neskôr budú od radosti skákať slovenskí fanúšikovia, keď Vlado a jeho spoluhráči budú bozkávať pohár určený pre majstrov sveta. Veľmi inteligentný a skromný krídelník Nashvillu Predators sa s nami po návrate so svetového šampionátu veľmi rád podelil nielen o svoje dojmy z jeho doteraz najvýznamnejšieho a najpamätnejšieho podujatia.

Vlado, myslel si si pred odletom do Švédska, že po návrate zažijete také neskutočné ovácie?

- Vedel som, že máme dobré mužstvo, ktoré sa počas šampionátu neustále dopĺňalo, skvalitňovali a každým ďalším zápasom sa čoraz viac zohrávalo. Už počas nadstavby sme vedeli, že na play-off dôjdu Žigy Pálffy s Jožkom Stümpelom, už predtým nás posilnil Laco Nagy, Ľubo Višňovský a Miro Handzuš, takže tá kvalita v mužstve jednoznačne bola. Lenže systém šampionátu je dosť zradný, môžete hrať dobre šesť zápasov, no potom prehráte v štvrťfinále a cestujete domov. Preto aj my sme sa sústredili najmä na štvrťfinálový zápas s Kanadou. Keď sme ju porazili, všetci v mužstve sme boli presvedčení, že medaila nám už nemôže ujsť. A po semifinálovom triumfe so Švédmi sa nenašiel azda nikto z chlapcov, kto by neveril, že sa zo Švédska vrátime zlatí. Aj ja som rád, že sme nielen naše očakávania pretavili v zlatý kov. Mám perfektný pocit z toho, že sme Slovákov na celom svete urobili hrdými na to, že sú príslušníkmi tohto národa.

Okrem toho, že sú Slováci teraz hrdí, sú z vašich výkonov aj nesmierne šťastní.

- Samozrejme, videl a počul som aké oslavy boli v sobotu po finále po celom Slovensku a akého privítania sa nám v nedeľu dostalo po prílete do Bratislavy. Verím tomu, že minimálne najbližšie dva týždne budú všetci Slováci hrdí na to, k akému národu patria. A najlepšie bude, keď si to po našom úspechu, budú myslieť aj oveľa dlhšie. Celé Slovensko, či už z juhu, severu, východu alebo západu nás počas trvania šampionátu podporovalo ako jeden veľký národ. Neboli žiadne národnostné a ani politické problémy, naše výkony zjednotili tento národ.

Takže 11. máj by mal náš parlament vyhlásiť za štátny sviatok?

- Môže byť... (úsmev)

Po prehre v základnej skupine s Fínskom 1:3 sa nielen v tlači, ale aj medzi fanúšikmi začali objavovať názory, že opäť dopadneme ako minulý rok, keď sme dieru do sveta neurobili a vypadli sme v štvrťfinále. Táto prehra mala zrejme na vás pozitívny vplyv, keď ste odvtedy už len vyhrávali.

- Zápas s Fínmi bol ťažký už len z toho dôvodu, že to bol prvý silný súper na šampionáte. Celé mužstvo sa postupne zohrávalo, my, čo sme pôsobili v zámorí sme sa museli adaptovať na širšie klziská, či hru bez červenej čiary. Preto možno aj výkon v tej základnej skupine nie vždy nadchol fanúšikov, no po tom prehratom súboji s Fínskom to už bolo omnoho lepšie a ukazovali sme súperom, že máme mužstvo svetovej triedy.

Jedným z kľúčov, aby sme do tej extratriedy na MS skutočne prenikli bol aj tvoj pamätný gól v semifinále so Švédskom, keď si v závere druhej tretiny znížil po exportnej nahrávke Ž. Pálffyho na 1:2.

- Na ten gól tak skoro nezabudnem. Bolo to jednoduché, naskočil som na ľad z trestnej lavice, Žigy mi už azda ani lepšie nahrať nemohol a napálil som to hore nad Salove betóny. Tomyho poznám ešte z čias, keď sme spolu hrali za Islanders a našťastie som si ešte pamätal, kde je najzraniteľnejší.

Priznaj farbu, že si sa zámerne nechal vylúčiť, aby si hneď po návrate z trestnej lavice mohol dať gól...

- No to určite... (smiech) Naschvál som sa iste nenechal vylúčiť. Videl som, že Švéd sa rúti sám na našu bránu a tak som pred ním zatiahol ručnú brzdu. Predsa len, prehrávali sme 0:2, ďalší gól by už asi znamenal náš koniec. Je skvelé, že švédska presilovka napokon tak dobre pre nás dopadla. Vtedy som bol nesmierne šťastný, že aj tento gól nám otvoril cestu do finále.

Veľké individuality teda tvorili základ skvelého kolektívu?

- Áno, počas šampionátu sme žili ako jedno veľké mužstvo, nerobili sme rozdiel, kto kde hrá. Vyhrali sme ako jeden veľký kolektív.

Na šampionáte si v prvých troch stretnutiach nastupoval v útoku s P. Pucherom a M. Uramom, väčšinu šampionátu si však odohral s Rasťom Pavlikovským a Košičanom Lacom Nagyom. Ako sa ti s nimi spolupracovalo?

- S týmito chlapcami som predtým nikdy spolu nehral, takže to pre nás všetkých bola premiéra. Obaja sú však skvelí hokejisti, Rasťo vynikajúco rozdeľuje puky a uvidíte, že čoskoro sa presadí aj v NHL, lebo má na to všetky predpoklady. Laco Nagy už v tejto sezóne 23 strelenými gólmi potvrdil, že je vychádzajúcou hviezdou NHL. Bolo pre mňa potešením s nimi hrať a myslím, že sme vytvorili dobrý kompaktný útok.

Aj ty si vydarenú sezónu v NHL podobne ako už spomínaný L. Nagy vyšperkoval zlatom z MS. Takže s jej priebehom asi budeš nadmieru spokojný?

- Čo sa týka MS, v NHL sa ich výsledky až tak neberú do úvahy. V Amerike je o nich minimálny záujem a v Kanade je to podobné. Sezónu v NHL bola z môjho pohľadu veľmi úspešná, veď som odohral 80 zápasov a Nashvillu som pomohol 36 bodmi. Je pravdou, že po nevydarenom pôsobení v NY Islanders pred dvoma rokmi som sa tejto sezóny trochu obával, no to sa napokon ukázalo ako zbytočné. Som však rád, že sa mi comeback do NHL vydaril a verím, že o rok to bude ešte lepšie.

Čomu by si dal prednosť, keby Predators postúpili do bojov o Stanley Cup alebo by sa do nich nedostali a by si mohol pomôcť našej reprezentácii pri obhajobe zlata na budúcoročných MS vo Fínsku?

- Veľmi ťažká otázka. Najradšej by som bol, keby sme postúpili do Staneleyho pohára a zároveň by som hral aj na MS. To je však možné len v prípade, žeby sme vypadli v 1. kole play-off a slovenský tréner by ma ešte dopísal na súpisku reprezentácie. V každom prípad je klub mojim živiteľom, lebo dostávam od nich výplatu a preto je základ, aby som tam hral čo najlepšie. Preto sa nemôžete čudovať, že NHL je u nás na prvom mieste. No ak by sme vypadli, vždy rád prídem hrať za slovenskú reprezentáciu, aby som napríklad mohol zažiť také nádherné okamihy ako zažívame s mužstvom teraz.

Po neúspechu na olympiáde to však až také jednoznačné asi nebolo.

- Aj v Salt Lake City sme mali kvalitné mužstvo ako aj skvelých jednotlivých hráčov, čo vedel celý svet. Lenže sme ich na žiaden zápas kvalifikácie dať všetkých dokopy. Aj teraz bolo len zhodou náhod, pre náš hokej šťastných, že väčšina slovenských hráčov nepostúpila do play-off, prípade ich kluby vypadli v 1. kole. Kvôli tomu sa tu až na 4-5 hráčov zišla kompletná slovenská špička a takisto ma veľmi teší, že aj ja som mohol byť jej súčasťou. Svetu sme tak mohli ukázať, že hokej hrať vieme a našim fanúšikom sme mohli priniesť zlaté medaily.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.