1985, ešte stále naháňa puk a derie korčule. O to viac sú jeho postrehy aktuálnejšie.

"Keď sme my vybojovali titul, bol mančaft zložený z dvoch národov. Slováci žili na podujatí spolu, Česi tiež a neboli sme teda taká ucelená partia. Momentálne chlapci hrali za túto samostatnú republiku. Aj preto bol ich návrat domov triumfálny, veľkolepý. Vítali ich davy, ktoré šaleli. Pamätám sa, že vtedy po našom príchode ako keby sa nič nestalo, len pár ľudí oslavovali so mnou. Ľudia, fanúšikovia, to tak neprežívali."

Kým vo Švédsku sa formácie dosť obmieňali, Igor pôsobil vo svojej ére nezabudnuteľnej trojici s Lukáčom a Rusnákom viac sezón. "Preto ťažko porovnať silu jednotlivých trojzáprahov. Ja som to zozadu zabezpečoval, hral som stiahnuté ľavé krídlo. Daro Rusnák ako center bol rozumom našej päťky, prihrávkami a rozbíjaním obrany pred bránkou bol veľmi cenný. Vinco Lukáč exceloval ako zakončovateľ, z desiatich nájazdov dal deväť gólov. Tak sme sa dopĺňali počas štyroch rokov. V súčasnosti ale taká dlhodobá zohranosť vari ani je možná vzhľadom na častú obmenu kádra."

Liba pripomenul, že "Ceco" Pašek mal zakaždým na vrcholnom podujatí fľašu slivovice. Chlapci si na izbe večer pred zápasom sadli, okoštovali po štamperlíčku ohnivej vody a bojovali ako levy. Tak sa kula morálka borcov a hoci naposledy na MS tomu tak nebolo, predsa inými metódami sa podarilo dať dokopy mimoriadne odolný kolektív. Aj náš matador má stále čerstvé spomienky na bývalú zbornú. "Bola naozaj silná a preskočiť túto prekážku bolo naozaj výnimočné. Zišlo mi to na um i pri sledovaní sobotňajšieho finále."

Igor sa na zápasy MS pozeral ako súputník reprezentantov. Imponoval mu hlavne Peter Bondra pre jeho dušu bojovníka, ktorý nejde do kolien, ani keď stojí pod šibenicou. "Jeho naturel mi vyhovuje, stále išiel za každým pukom. Nikdy som nepobadal, že by nejakú situáciu videl vopred stratenú, hoci sa beznádejne na prvý pohľad mohla zdať. Okrem toho je to zakončovateľ par excellence. Najprv sa síce trochu trápil, ale drel a vedel, že jeho chvíle prídu. Jednoznačne najlepším v tejto generácii je však Žigo Pálffy. To, ako hrá a aký má prehľad, je niečo unikátne. Klobúk dolu pred jeho štýlom. Každý má však svoje plusy - Šatan i ďalší." Zo začiatku si i 41-ročný borec, ktorý naposledy hájil farby Spišiakov, všimol, že máme diery v obrane. Zlostilo ho to. "Hlavne Lintner mal výpadky. Útočil, no nebránil. Zrejme si neskôr tréneri s hráčmi sadli, aby sa nad kiksami zamysleli. Podarilo sa zlepšiť defenzívu, o tom netreba diskutovať. Našťastie."

Istou pikantériou slovenskej súpisky bolo, že sa na nej objavil 37-ročný Košičan Jerguš Bača. Liba pri tejto príležitosti poznamenal, že od roku 1993, keď hral Peter Šťastný, nikto nad 35 rokov nedostal možnosť reprezentovať. Bariéru prelomil až Bača. "Tiež som sa usiloval pred rokmi zaklopať na bránu slovenského národiaku, či už pred olympiádou v Nagane alebo inými akciami. Nestalo sa. Nikto ma ale nenominoval, lebo som už bol vraj starý. Neviem, čo sa stalo, že sa to zmenilo a Jerguš zostal... Je to ale normálne, vonku bežné a verím, že v budúcnosti ani hokejisti nad 35 rokov nebudú pre potreby reprezentácie dôchodcami. Predsa ide o skúsených jednotlivcov, ktorí sú cenní."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.