listinu Košiciam. Dovtedy udeľovali panovníci erby iba osobám a erb mestu bol prvým porušením pravidla. Erbová listina bola napísaná v latinčine a v preklade je jej znenie nasledujúce: "My, Ľudovít, z Božej milosti kráľ Uhorska, znením tejto listiny dávame na vedomie všetkým, ktorých sa to týka, že kráľovskou láskavosťou dbajúc na náležitý úžitok našich verných občanov a hostí Košíc, chcejúc, aby sa tí istí vzmáhali darmi milostí, na ich oddanú a poníženú žiadosť sme privolili z osobitnej blahovôle tým istým našim mešťanom z Košíc, aby odteraz na tajnej a posielacej pečati ich mesta a zástave, mali právo a mohli naveky užívať formu štítu, vybranú z nášho kráľovského znaku, majúceho zhora jeden tiahnúci sa pás či líniu modrej farby s troma obrazcami ľalií a bočne odspodu štyri línie červené a toľko isto bielych. Pod našou tajnou pečaťou na dôkaz tejto listiny, ktorú dáme vyhotoviť vo forme nášho privilégia pod našou veľkou pečaťou na prospech tých istých mešťanov, ak nám bude táto predložená. Dané v Diósgyöri druhý deň pred sviatkom Nanebovstúpenia Pána 1369."
Erb, aký užívajú Košice v súčasnosti, je výsledkom dlhého vývoja. Celých 133 rokov sa Košičania usilovali o úplný erb, lebo neboli spokojní s tým, aby užívali štít erbu podľa listiny vydanej kráľom Ľudovítom.
V priebehu vyše jedného storočia dostali Košice štyri erbové listiny od štyroch panovníkov - r. 1369, 1423, 1453 a r. 1502. Čiže v r. 1502 dosiahol erb konečnú podobu, akú má dnes. Počas éry socializmu bol bez anjela.
Dátum udelenia erbu sa považuje za oficiálne jubileum mesta Košice i napriek mnohým iným predchádzajúcim historickým medzníkom. Siedmy máj sa stal od r. 1995 Dňom Košíc, keď si mesto pripomína svoje bohaté dejiny a slávu.
Kedy vznikli Košice
Historici nepoznajú presnú odpoveď na otázku: kedy vznikli Košice? Rozhodne dávno predtým, ako o nich jestvovala prvá dochovaná zmienka. Boli dôležitou trhovou osadou a cestným uzlom na území tohto kraja. Našťastie už v 13. storočí pripisovali veľký význam poriadku vo vlastníckych vzťahoch. Preto máme o Košiciach prvú písomnú zmienku v podobe zápisu o predaji a kúpe zeme z roku 1230. Podľa neho od Šimona - syna kňaza Gregora, Petra - syna Pavla a ich otcov, z osady Košice, kúpili Ceked - syn Pavla, Bency a Bohuslav - synovia Petra, tri poplužia zeme Lubina. Z listiny sa dá podľa odborníkov usúdiť, že Košice existovali dávno predtým. V období, z ktorého pochádza tento zápis, už bol v Košiciach kňaz, teda aj vlastný kostol. Kňaz Gregor (či Juraj) bol Šimonovým otcom, s ktorým vedno predával zem.
Z ďalších listín, ktoré vydal Belo IV. v rokoch 1249 či 1261, sa Košice môžu považovať za slobodnú kráľovskú osadu. Také privilégium, ktoré by priznávalo Košiciam charakter mesta, sa nezachovalo. I keď existuje najstaršia mestská pečať z 13. storočia, na ktorej je oltár sv. Alžbety, aj dve veže, ktoré v tom období predstavovali ako symboly mesto, obohnané múrom. Jestvuje aj listina o zmierení Košíc so šiestimi Omodejovými synmi z roku 1311. Omodej bol palatín, prvý muž v krajine po kráľovi Karolovi Róbertovi, ktorého veľmi nerešpektoval a neobmedzene vládol na východnom Slovensku, ako jeho náprotivok Matúš Čák Trenčiansky na západnom.
Košice mali v stredoveku v pomere k iným mestám v Uhorsku metropolné postavenie. Bolo podložené aj právne a to privilégiami z roku 1342 a 1347. Podľa prvého boli Košice zaradené medzi hlavné kráľovské mestá a podľa druhého boli druhým hlavným mestom v Uhorsku.
V praxi to znamenalo, že v hodnostnom rebríčku uhorských miest boli na druhej priečke hneď za sídelným mestom Budínom. Čiže, zástupcovia Košíc zasadali v Budínskom sneme na druhom najvýznamnejšom stolci pred predstaviteľmi Bratislavy, Trnavy, Pešti a iných miest. Spomínanými listinami bol dovŕšený proces premeny Košíc na slobodné kráľovské mesto. Odvtedy mali úplnú súdnu, právnu, náboženskú aj hospodársku autonómiu. Erbová listina z roku 1369 udelená Ľudovítom Veľkým akoby korunovala právne vyzdvihnutie Košíc nad iné mestá.
Historické dokumenty potvrdzujú aj to, že košické mestské právo bolo vzorom aj pre ostatné mestá východného Slovenska. Zachovala sa medzi nimi aj kráľovské poverenie pre predstaviteľov mestskej rady Košíc na prešetrenie zdĺhavého sporu o rozdelení daní medzi toryskými mestami Veľkým Šarišom, Sabinovom a Prešovom.
Kráľovské poverenie sa vzťahovalo aj na konečné vynesenie rozsudku, čo svedčí o právnej podkutosti Košičanov a váhe ich slova. Rozsudok vyniesli po dôkladnom preskúmaní, dá sa povedať, solventnosti miest, ich ekonomických a perspektívnych možností. Podľa neho sa na prvé miesto medzi toryskými mestami dostal Prešov namiesto Veľkého Šariša.
Pri štúdiu histórie Košíc sa dozvedáme o dôkladnosti rokovacieho poriadku rady mesta Košice z roku 1404. Tento prevzali spišské banské mestá. Je to ďalší doklad o vplyve košického práva na správnu prax banských miest východného Slovenska.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
