dvadsaťjednotiek VsFZ Sliezska župa v Starej Ľubovni. Herne lepší dojem zanechali naši hráči, ale už do prestávky nepremenili tri priam ukážkové príležitosti, a keďže výborný výkon podal brankár Ryl, hostia po prestávke gólom Vaculíka vyhrali 1:0. Pochopiteľne, každému ide o dobrý výsledok, ale v tomto prípade bola oveľa dôležitejšia futbalová konfrontácia, v ktorej dostali šancu všetci nominovaní hráči, takže odchádzali z ihriska s väčšími či menšími skúsenosťami.
Tréner Sliezskej futbalovej župy, bývalý brankár Baníka Ostrava a čs. reprezentácie František Mokrohajský, ktorý robil neraz náhradníka Schrojfovi, nerobil z výhry svojich zverencov vedu. Naopak dodal, že tentoraz vyhral šťastnejší tím. S jeho slovami súhlasíme, hoci na druhej strane čosi v kluboch pri nácviku streľby robia zle, a na tomto konštatovaní sa roky zdola až hore, či naopak, veľa nezmenilo. Možno pravdu majú tí bývalí kanonieri, ktorí tvrdia, že máloktorí hráči ostanú po tréningu ešte na ihrisku a piplú sa s koncovkou ďalej. V tom vidia najväčšie resty v príprave samotných futbalistov. Ak k tomu dodáme, že niektorí treťoligisti zaostali za očakávaním, našej prehre sa otvorili dvere. Pravda, tréneri Juraj Mihalčin a Andrej Daňko sa nepozerali len na výsledok. Preto nenechali nikoho z nominovaných sedieť na lavičke, takže do Starej Ľubovne nik necestoval zbytočne. Šancu teda dostali: Ferenc (Prešov), Dudič (Humenné) Slanina, Halčák, E. Bašista (všetci Prešov), Geri, Koper (obaja Lok. Košice), Kováč, Kalafút (obaja Stará Ľubovňa), Kobolka (Poprad), Novák (Bardejov), Capko (Trebišov), Molnár (V. Kapušany), Maličký (Svit), Szabo (Moldava), Polívka (Stropkov) a Džopko (Lipany). Pochopiteľne, množstvom striedaní na trávniku sa objavilo 17 hráčov už hra východniarov nebola s pribúdajúcimi minútami po prestávke až taká úderná. Lenže kedy by potom mohli tréneri vidieť všetkých svojich zverencov v akcii, keď okrem oficiálnych stretnutí nehrajú žiadne prípravné zápasy. A predsa len priamo vo výberových dueloch sa môžu presvedčiť, kde vo svojom hľadáčiku musia urobiť väčšie alebo menšie korektúry.
Samotná atmosféra pred zápasom i po ňom bola veľmi srdečná, čo kvitoval aj predseda VsFZ Bohdan Benedik. O rodinné prostredie sa výrazne zaslúžili staroľubovnianski funkcionári na klubovej i zväzovej úrovni. V rámci debát s delegáciou SFŽ sa iba potvrdilo to staré známe, že po rozdelení chýbame jeden druhému a že takýchto zápasov nebude asi nikdy dosť. F. Mokrohajský, ktorý má na pôde SFŽ na starosti trénerské a metodické otázky, nám prezradil ako masovo podchytávajú neregistrovanú mlaď, čím pomáhajú objaviť veľa talentovaných chlapcov. Nostalgicky si zaspomínal aj na krásne roky v bývalej čs. lige, keď v Prešove a v Košiciach boli plné štadióny. A zápasy Baníka Ostrava na východe ? Boli ako remeň, mali výbornú úroveň, inšpirácie z týchto zápasov priaznivo ovplyvňovali kvalitu. "Myslím si, že v amatérskych podmienkach sme boli väčší profesionáli, než sú terajší štatutárni. Futbal bol pre nás láskou, všetko preň sme robili so zdravým zápalom," poznamenal 67-ročný bývalý gólman, ktorý si z východniarov najviac spomína na kanonierov Laca Pavloviča a Martinčeka, lebo keď sa objavili na ihrisku, nikdy to nemal ľahké. Okrem spomienok sme počuli z úst hostí ako chcú prehĺbiť s nami v halovej sezóne kontakty na žiackom poli. Všetko však bude závisieť od toho, čo umožní kasa VsFZ, najmä, keď akcie pribúdajú ako huby po daždi.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.