jeden, pravda, po dvoch finálových zápasoch Európskeho pohára majstrov (1960, 1976) sa tu hralo finále pokračovateľky prestížnej edície, Ligy majstrov vôbec prvýkrát. Keď sme pri číslach, bolo to jubilejné desiate finále LM. V zápase, v ktorom padli tri góly, sa stretli tímy, ktoré čakal tretí vrchol roka. Dva predchádzajúce zhodne nezvládali, kým Real vo finále Španielskeho pohára nestačil na La Coruňu a v boji i španielsky titul sa prizeral na chrbát Valencie, Leverkusen už tradične nezvládol boj o nemecký titul, v posledných šiestich rokoch skončil štyrikrát druhý a vo finále Nemeckého pohára ho predčili i "robotníci" zo Schalke 04, aj keď tí tentokrát "robotnícky" futbal nepredvádzali, verné číslu v názve, nasúkali Bayeru štvorku.
A tak sa Real i Bayern sústreďovali na finále Ligy majstrov. Real chcel aspoň takto zabodovať v stom roku svojej existencie, Bayer sa už chcel zaviť biľagu prezývky, ktorí mu vymysleli Angličania. Už pred semifinále LM s Manchestrom United tradične pohotoví a vynaliezaví anglickí novinári prekrstili Leverkusen na Neverkusen, nelichotivá prezývka vychádza zo slova never, teda nikdy, a naznačuje, ako Bayer "vychádza" s víťazstvami v rozhodujúcich momentoch. Aj keď Angličanom po tejto sezóne nemôže byť v súvislosti s Leverkusenom až tak do smiechu, nakoniec pracovití Nemci nedali v skupine možnosť ďalšieho posunu londýnskemu Arsenalu, vo štvrťfinále eliminovali FC Liverpool, a aj Manchester United svoj sen, finále, nedotiahol do úspešného konca.
Malo to byť práve finále Manchestru a jeho manažéra, Sira Alexa Fergusona. Ten sa narodil v Glasgowe, už dávnejšie oznámil, že v máji končí, organizátori tak boli pripravení na krásnu rozlúčku. Tá sa nekonala, "nedostavil" sa ManU a Ferguson zmenil svoje rozhodnutie. Káru s "červenými diablami" vraj ešte nejaký rok potiahne...
A tak sa najprv minútou ticha uctil iný futbalový mág, v pondelok zosnulý ukrajinský tréner Valerij Lobanovský, na ktorého organizátori sympaticky nezabudli...
Napriek bezpečnostným opatreniam však zabudli na to, že okrem klasických dostihov sú na britských ostrovoch obľúbeným športom "dostihy" naháčov a policajtov na futbalových ihriskách. Jeden z tých prv menovaných, dva z tých neskôr spomenutých, sa predviedli i pred začiatkom 2. polčasu. Naháč dokonca uchmatol loptu rozcvičujúcim sa hráčom a napol sieť, posledný krát v zápase.
Všetky tri góly totiž padli v tom prvom, najmä exportný kúsok Zidaneho bol pravou oslavou finálového duelu. "Pri góle to bol akýsi inštinkt, ktorý mi vravel, že mám kopnúť do lopty. Vôbec som pritom nerozmýšľal, čo sa stane," povedal po zápase Zidane. Krásnym však bol i aut Roberta Carlosa, ktorý našiel Raúla, Nemci si mohli spytovať svedomie nad zanedbaním momentu, na ktorý sa poctivo pripravujú všetci protivníci Realu.
Číslo tri rezonovalo i v samotnom závere. Striedajúci Casillas, ktorý nahrádzal zraneného Césara, trikrát zabránil vyrovnaniu. Najprv vyrážal tvrdú delovku Yldiraya Bastürka, o pár sekúnd po rohovom kope len očami vytláčal hlavičku svojho náprotivku, brankára Bayeru Butta, ktorý prišiel posilniť ofenzívu Nemcov. Po ďalšom rohu vyrážal Casillas loptu, smerujúcu do siete, nohou, vzápätí opäť nohami vyrážal ďalšiu ... Naprázdno tak obišiel aj Nemec Ballack, aj Bulhar Berbatov.
Vicente del Bosque, 51 - ročný kormidelník Realu, sa stal trinástym trénerom, ktorý získal dvakrát európsku trofej. "Ukázali sme, že sme silným tímom, aj keď aj Leverkusen predvádzal len to najlepšie. Robil nám enormné problémy a niektoré časti zápasu mal pod kontrolou, záver pod úplnou. My sme však zápas zvládli predovšetkým takticky a pevne sme kráčali za svojim cieľom. Všetky tri góly v zápase boli krásne, ale Zidaneho bol špecifický."
Real Madrid je tak už deväťnásobným klubovým majstrom Európy (1956- 60, 1966, 1998, 2000, 2002), dvakrát bol víťazným tímom Pohára UEFA (1985, 1986), rovnako dvakrát získal Interkontinentálny pohár (1960, 1998). Krásnu zbierku 28 násobného majstra Španielska dopĺňa sedemnásť víťazstiev v Španielskom pohári a šesť triumfov v španielskom Superpohári. Koncom roka 2000 bol Real zaslúžene dekorovaný ako najlepší klub 20. storočia...
Leverkusenu ostáva víťazstvo v Pohári UEFA (1988) a víťatzstvo v Nemeckom pohári (1993). Inak nič... Tí Angličania vedia, čo vymysleli. Asi by to chcelo pár aspirínov...
Oslavoval kráľ Juan Carlos v čestnej lóži štadióna Hampden Park, oslavovali i fanúšikovia Realu. Na madridských uliciach sa ich vyrojilo 300 tisíc, asi 40 tisíc na námestí Cibeles v centre mesta, kde fanúšikovia Realu tradične oslavujú víťazstvá svojich. Okrem obrovských zápch, čo by bolo najmenším zlom, sa rozbíjalo výklady, "vymieňali názory" s políciou, výsledkom bolo 130 zranených. Ako pekne napísal britský Soccerage, "104 ľudí a 22 policajtov."
Sumár finále: Bayer Leverkusen - Real Madrid 1:2 (1:2), góly: 14. Lucio - 9. Raúl, 45. Zidane.
Bayer Leverkusen: Butt - Sebescen (65. Kirsten), Živkovič, Lucio (89. Babič), Placente - Schneider, Ramelow, Ballack, Bastürk - Neuville, Brdaric (38. Berbatov).
Real Madrid: Cesar (68. Casillas) - Salgado, Hierro, Helguera, Roberto Carlos - Solari, Makelele (73. Flavio Conceicao), Zidane, Figo (61. McManaman) - Raúl, Morientes.
Pred 51 456 divákmi (25 000 Španielov, 7 000 Nemcov) rozhodoval: Meier (Švajč.), ŽK: Salgado, Roberto Carlos.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
