hlavách funkcionárov sa zrodila myšlienka - pred týmto zápasom poslať hráčov na "sústredenie" do kúpeľov v Štóse. Tak sa zrodilo prvé, ale aj posledné sústredenie futbalistov ŠK Jednota Košice.
Vo štvrtok po tréningu pristavili košickí taxikári svoje autá pred ihriskom na "solovjevke" a ako veľkí fanúšikovia zdarma odviezli hráčov "pre nabratie síl" na otvárací zápas ligy. Boli to krásne dni. Leňošilo sa, bola vynikajúca strava, kúpanie v bazéne každý deň. V nedeľu ráno prišiel do Štósu pre nás autobus, obed bol v hoteli Európa. Po ňom celá naša kompánia sa peši presunula na Komenského ulicu do areálu kasární s krásnym parkom (dnes je to časť pred poliklinikou Sever).Namiesto toho, čo sme čakali, že sa niekde v objekte natiahneme na nejaké "kavalce" (tak sa volali vojenské postele), nás veliteľ plukovník Hamerlík nadirigoval pod stromy, kde sme na tvrdej zemi vyčkali aj odchod na štadión. Doslova "polámaní" sme došli na štadión, kde sa tiesnilo 15 000 divákov v očakávaní víťazstva Košíc. Na štadión sa v tom čase viac ľudí nemohlo ani dostať. Húfom sme sa hnali do šatne osprchovať sa studenou vodou, aby sme aspoň trošku prišli k sebe.Zápas sme začali skutočne impozantným nástupom a už v 10. minúte sme viedli gólom Tureka 1:0. Nik vtedy nepochyboval o tom, že zápas nevyhráme. Bol to však obrovský omyl. Sily ubúdali, v 20. minúte sa nám zranil stredný obranca Rudo Zibrínyi (vtedy sa ešte nestriedalo a zápas dohral na pravom krídle ako štatista). Svoje pridal aj slabý rozhodca zápasu.Uznal súperovi gól, ktorý nebol a prehliadol ofsajd, z ktorého sme znovu inkasovali. Zápas sme prehrali potupným spôsobom. Na druhý deň sa v novinách objavila veršovačka od nášho fanúšika Andreja Marenčina (on napísal aj nezabudnuteľné veršovačky "Ako krava predbehla bardejovský rýchlik").
Vistupim z Jednoti, stupim do rozkladu
bo tam každi robi ľem na svoju bradu.
Matys v branke še motal jak mucha v kišeľu
neulapil un ani jednu streľu.
V obrane kopali Pastor i Kainc bez hlavi
jeden bul bek ľevi a druhi pravi.
V zálohe še motal hore dolu Hučka
nepodarila še mu ani jedna kľučka.
Zibrinyi še zranil a ľem štatistoval
do labdi poradňe kopnuc ani neproboval.
Kertis cali zápas ľem hľadal a hľeda
no ani jedna jeho labda nenašla sušeda.
Turek chodzil po hrisku jak kišasoňka
nebul z nim spokojni ani redaktor Mašľonka.
Cisr bi mohul bic čisarom ľeňochoch
bo še mu čeži za labdu pobehnuc par krokoch.
Klimekovi pomali ale isce zapada slava
bo bars hliboko začal kukac do pohara.
Najvecej še dreli obidvojo v utoku Kuchar i Danko
aľe obidvojo mali v štreľbe manko.
Každi še čuduje až oči viščiri
bo naša Jednota prehrala zápas jedna štyri.
Dostali oni goloch pulni kofer
bo to teľo jej dala Sparta i rozhodca Weidhoffer!
Táto veršovačka nebola braná nami hráčmi ako urážka. Andrej "báči" Marenčin z Jednoty nevystúpil a život išiel ďalej. Jeho kritiku sme zobrali. Vedenie až po tomto zápase pochopilo "nepísané pravidlo" - že vlastná posteľ sa nedá inou posteľou nahradiť!
V ročníku 1947/48 (v jesennej časti) zostali a ročník dokončili už len dvaja "repatrianti zlatokopi" Turek (Turbéki) a Prošovský (Vinei) a pre jarnú časť už nebol k dispozícii Danko, ktorého kúpil ŠK Bratislava a z Košíc odišiel aj veľký trénerský "mág" Ladislav - Ungvari Špak, ktorý odišiel za trénera do Karlových Varov. Za ním však zostala enormná práca tak v ligovom mužstve ako aj pri výchove dorastencov. Z liahne vyšli neskôr vynikajúci ligoví hráči. Jeho zásluhy o košický futbal neboli nikdy a nikým docenené. Vedeniu mužstva sa však pre jarnú sezónu podarilo z Prešova získať vynikajúcich futbalistov - Jožka Steinera a Ferka Semešiho, popri domácom odchovancovi Karčim Dobajom, neskorších reprezentantov ČSR. Tak mohla ŠK Jednota ukončiť tento futbalový ročník.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
