stromov vo výške šesť metrov. Krk má dlhý takmer tri metre, pritom má len sedem stavcov, tak isto ako iné cicavce. Zásobovanie mozgu krvou je fyziologickým unikátom, pri vztýčenej polohe hlavy vyžaduje vysoký krvný tlak. Tejto požiadavke sa muselo prispôsobiť srdce žirafy, v pomere k telesným rozmerom by malo byť asi desaťkrát väčšie než ľudské srdce, v skutočnosti je väčšie tridsaťnásobne. Stojaca žirafa má hlavu tri a pol metra nad srdcom. Keď sa pri napájaní skloní k zemi, potom je hlava dva metre pod úrovňou srdca. Veľké rozdiely vo výškovej polohe hlavy predstavujú značné výkyvy hydrostatického tlaku krvi, ktoré by bez účinného regulačného mechanizmu spôsobili buď nedokrvenosť mozgu a mdlobu, alebo v spodnej polohe vysoký krvný tlak a mozgovú porážku. Reguláciu krvného tlaku v hlave vyriešili fyziologicky regulované chlopne v krčnej tepne a prispôsobenie srdcového rytmu, podľa potreby počet tepov môže vystúpiť až na 150 za minútu.
Nezvyčajný je tiež spôsob chôdze. Žirafy vykračujú oboma nohami na jednej strane tela odrazu, takže sa pohybujú kolísavo. Podobne kráčajú napr. ťavy a medvede, takéto zvieratá nazývame mimochodce. Zdanlivo ťažkopádne žirafy vedia dobre bežať, dosiahnu rýchlosť až 50 km/hod.
Žirafy sa pasú tak, že dlhým jazykom ovinú lístie či vetvičky a odhryznú ich zubami spodnej čeľuste. Ich obľúbenou potravou sú listy akácie, ktoré obsahujú potrebné živiny aj vodu. Žirafy preto prežívajú vo vyprahnutej savane i vtedy, keď iné kopytníky museli odísť za vodou k vzdialeným napájadlám. Až sa potom žirafy dostanú k vode odrazu jej vypijú 20 - 40 litrov. Napájajú sa príznačným spôsobom: roztiahnú doširoka predné nohy a predklonia vystretý krk k vode.
Žirafy sú spoločenské mierumilovné tvory, žijú v skupinkách samíc s mláďatami, ktoré sa voľne spájajú do stád. Často sa združujú s antilopami a zebrami. Samce navštevujú stáda len kvôli páreniu; rivali zvádzajú nekrvavé potýčky, pri ktorých sa iba pretláčajú krkmi a hlavami. Brezivosť samíc trvá 14 - 15 mesiacov. Pred pôrodom vyhľadajú zátišie v hustom buši, rodia postojačky. Pád novorodenca na zem zmierni pupočná šnúra, avšak niekedy sa pritom mláďa udrie a poraní. Niekoľko hodín po narodení mláďa nasleduje matku, hoci ešte neisto na vratkých nôžkach. Matka si potomka úzkostlivo stráži, útočníka, hoci aj leva dokáže poraniť, niekedy aj usmrtiť údermi ostrých kopýt. Šelmy preto radšej nechávajú žirafy na pokoji. Mláďa sa rýchlo vyvíja, po narodení je vysoký 1,6 - 1,8 m, polročné meria 3 m. Ako štvormesačné sa začína samostatne živiť. Dospieva štvorročné. Dospelé žirafy majú hmotnosť 800 - 1000 Sk.
Egypťania chovali v zajatí žirafy už okolo roku 1500 pred n. l. Prvé žirafy do Európy pravdepodobne dopravil Cézar. Rimania ich považovali za krížence ťavy a pardála, pomenovali ich camelopardalis ("ťavopardál"). Tento názov sa udržal vo vedeckom mene žirafy Giraffa camelopardalis. Prvou zoologickou záhradou, ktorá získala žirafu, bola parížska Jardin des Plantes. V roku 1826 ju daroval egyptský paša kráľovi Karolovi X.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
