novinka, no skúsme si priblížiť ten deň, keď sa osud rozhodol práve takto.
Niekto si naše víťazstvo vychutnával doma. Iní - väčšinou mladší zapadli do nejakého podniku v košických uliciach. Nájdu sa aj takí, ktorí v čase Bondrových excelentých výkonov hľadeli na markizácky Mliečny sen. Je nemožné, aby sa každý jeden človek zaujímal o hokej, no podľa môjho názoru je táto udalosť niečím, čo sa už tak skoro (ak vôbec) nezopakuje.
Kto sa v spomínaný deň - večer nachádzal v meste, môže len potvrdiť, že na nedostatok občanov sa ozaj nikto sťažovať nemohol. Boli aj miesta, kde sa pár desiatok (ak nie stovák) ľudí pozeralo v jednej miestnosti na televízor o uhlopriečke 37 cm. Kto z vás odolal neodolateľnému Mliečnemu snu, určite postrehol našu "silnoslabosilnú" hru, ktorá sa menila ako aprílové počasie. Niekoľkých okoloidúcich ľudí som sa pár minút po víťazstve opýtala na ich dojmy. Odpovede boli rôzne. Klasická: "Mám veľkú radosť! Vďaka tomuto víťazstvu sa naša malá a doteraz nepoznaná krajina určite zviditeľní. Sme navždy zapísaní, nikto nám to zlato už nevezme."
Prekvapujúci názor nestranného občana: "Je to fajn, aj keď nechápem, prečo sa okolo toho robí také "haló". Aj keď sme majstri, nemusíme sa ešte zblázniť."
Fanúšik 1: "Nemôžem tomu uveriť! Také niečo sa stáva len v snoch a nie v bežnom živote!"
Fanúšik 2: "Tak toto musíme osláviť! Bondra, milujem ťa!!!"
Fanúšik 3: "Ak mám pravdu povedať, neveril som, že vyhráme. Dokonca ani vtedy, keď sme viedli 2:0, pretože v zápasoch s Kanadou a Švédskom sme tento vtedy opačný stav, vytiahli. Som dosť poverčivý, preto zastávam takýto názor. Keď bolo 3:3 a dve minúty do konca, začal som sa obávať najhoršieho. Ale podarilo sa."
Fanúšik 4: "Konečne sme ukázali celému svetu, že aj taká malá krajina ako sme my môže mať vynikajúce mužstvo a zvíťaziť. Zlato sme si určite zaslúžili. Dúfam, že sa to všetko zopakuje, alebo sa nám z tých majstrovstiev ujde aspoň nejaká tá medaila." Fanúšik 5: "Asi sa vám to bdue zdať divné, no ja som po celý čas dúfal, že prehráme. Inak to proste nejde ak verím vo víťazstvo, skončí sa to úplne inak. A keďže to platí aj naopak, nemal som na výber." (smiech)
Názory boli rôzne. Myšlienky sa najlepšie čítali opilcom, ktorí ich premenili na slová tak, ako ich napadli. Väčšinou sa po uliciach rozliehali hlasy "posilnené" alkoholom, ktoré vykrikovali : "5, 4, 3, 2, 1, 0! Sme majstri! Sme majstri!!!"
Áno, sme naozaj majstri! Dnes to už vie takmer celý svet. No pochybujem, že to v ten večer v každom meste na svete vyzeralo rovnako. Nie každý sa môže popýšiť porozbíjanými výkladmi a fľaškami, porozlievaným alkoholom, poraneniami pestrého druhu, ľuďmi spiacimi na ulici, ktorí ani nevedia ako a prečo sa tam dostali a mnohými ďalšími slovenskými všednosťami.
A "pohokejová" cesta domov? Autobusy sa v sekunde zmenili na prepravu najobľúbenejšieho druhu, pretože takú veselú účasť šoféri vo svojich vozidlách už istotne dlho nezažijú. Po uliciach a sídliskách sa po odpočítaní posledných desiatich sekúnd rozliehali zvuky pripomínajúce silvestrovskú polnoc. Vy už iste viete prečo. Sekunda hore-dole, my budeme majstri!
A kto tomu ešte dodnes nemôže uveriť, verte. Tento sen totiž patrí medzi tie, z ktorých sa prebudiť nedá.
Autor: Ivana Cimová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
