zahynul dvadsať minút pred 13. hodinou, 54-ročný traťový robotník Ondrej C. Rušeň ho usmrtil v čase, keď spolu s kolegom robili opravu izolovaného styku na koľajisku.
"Pracovali sme v podrepe, bola to najlepšia poloha pre vykonanie opravy, ktorú sme robili. Ja som bol otočený smerom k stanici a Ondrej tvárou ku mne. Pracovali sme len krátko, keď sa ozvalo trúbenie, my sme sa vzápätí zdvihli a ustúpili mimo koľajníc, pretože od stanice išiel posunujúci rušeň. Po tom, čo rušeň vyšiel za zriaďovacie návestidlo smerom za železničnú stanicu Košice, sme sa obidvaja vrátili k práci," opísal okolnosti, ktoré predchádzali nehode, Karol D.
Zdôraznil, že neskôr počuli ďalšie hlásenie o tom, že po pravej koľaji prechádza nákladný vlak. Boli od nej vzdialení asi 20 metrov, preto hláseniu nevenovali pozornosť a pokračovali v práci. "Keď nákladný vlak prechádzal okolo nás, zdvihol som hlavu a pozrel smerom na košickú stanicu. Vtedy som zbadal prichádzať posunujúci rušeň, ktorý bol od nás vzdialený len asi päť metrov. ´Rýchlo von! Ide rušeň´, povedal som Ondrejovi a schmatol som ho za ľavú ruku. Snažil som sa ho dostať z koľajiska. Išlo o sekundy, nestihol odísť a rušeň ho zachytil…" uviedol svedok tragédie.
Zo záverov vyšetrovania vyplynulo, že k usmrteniu Ondreja C. došlo z nedbanlivosti rušňovodiča a jeho pomocníka. Prokurátor obžaloval 48-ročného Jána H. a 31-ročného Pavla K. z trestného činu ublíženia na zdraví podľa paragrafu 224 ods. 1, 2 Trestného zákona. Obžalovaní mali pri posunovaní rušňa z koľaje č. 8 na koľaj č. 6 počas jazdy porušiť dôležitú povinnosť vyplývajúcu z ich zamestnania. Tým, že nevenovali dostatočnú pozornosť jazde, nespozorovali v koľajisku kľačiaceho traťového robotníka a zrazili ho rušňom. Ondrej C. zraneniam na mieste nehody podľahol. Bezprostrednou príčinou jeho smrti bolo poškodenie všetkých pre život dôležitých orgánov, zlomeniny kostí trupu a pravej hornej končatiny.
Zo spáchania uvedeného činu, pri ktorom je rozpätie trestnej sadzby 6 mesiacov až 5 rokov, resp. peňažný trest, sa necíti vinným ani jeden z obžalovaných. Hovorí rušňovodič Ján H.: "Pred začatím posunu rušňa som nevidel v koľajisku nikoho a ani môj pomocník mi nič také neoznámil. Keď som zrazu pred sebou zbadal dve postavy splývajúce s koľajiskom, okamžite som zatrúbil a súčasne som použil rýchlobrzdu. Po zastavení rušňa som zišiel dolu a zistil som, že sme zrazili robotníka."
Ján H. sa pred vyšetrovateľom bránil tým, že traťoví robotníci nemali v koľajisku čo robiť. Odvolával sa aj na to, že ho výpravca neinformoval, že tam niekto pracuje a že pred miestom zrážky, nemohol rušeň zastaviť. "Na nehode, ku ktorej došlo, nenesiem žiadnu vinu. V čase, keď som zbadal čupiace postavy na koľajisku, rušňovodič už na nich zatrúbil a reagoval brzdením. Krátko predtým však prechádzal po pravej koľaji nákladný vlak, ktorý narobil poriadny hluk, len tak si možno vysvetliť, prečo tí dvaja v koľajisku, nereagovali na trúbenie rušňa," uviedol Pavol K.
Kvôli objektívnemu posúdeniu okolností, ktoré sa podpísali pod tragickú nehodu, bol vykonaný vyšetrovací pokus posunu ´postrkovým´ rušňom a to za takých istých podmienok, ako boli v kritickom čase. Ten mal ukázať, že zo stanovišťa rušňovodiča bolo robotníkov pracujúcich na trati vidno, a to aj napriek tomu, že postihnutý muž čiastočne zakrýval kolegu oblečeného vo výstražnej oranžovej veste. S prihliadnutím na výsledky vyšetrovacieho pokusu, vpracoval znalec z odboru železničnej dopravy posudok, v ktorom s zaoberal stanovením príčin smrteľného úrazu a mierou zavinenia zúčastnených osôb.
Z jeho záverov vyplynulo, že rušňovodič sa nepresvedčil o tom, či je cesta v smere posunu voľná, a neurobil to ani jeho pomocník, ktorý mal trať pozorovať. V prípade, že by tak urobili, zo stanovišťa č. 1, odkiaľ bolo na robotníkov vidno, pri použití rýchlobrzdy, mohol rušeň zastaviť pred robotníkmi… Znalec potvrdil, že Ján H. naozaj použil rýchloúčinné brzdenie, ale až po náraze do Ondreja C. Kým zastavil, rušeň prešiel asi 20 metrov… Podľa obžaloby rušňovodič aj jeho pomocník svojim konaním porušili ustanovenie predpisu ŽSR D 2 časť XXIV čl. 194.
Ján H. pracuje v rušňovom depe bez nehody 27 rokov a to k plnej spokojnosti nadriadených. Tí veľmi pozitívne hodnotia aj prácu Pavla K., ktorý si u nich odkrútil 14 rokov. Nejde teda o žiadnych nováčikov, ani o nezodpovedných pracovníkov. Nehovoriac už o tom, že to čo sa stalo, je aj ich osobnou tragédiou. Vrátiť mu život nie je v ich silách. Obidvaja však tvrdia, že nezomrel ich vinou. Dokázať to nie je však jednoduché. Najmä v situácii, keď zo záverov znaleckého posudku je zrejmé, že pod smrteľnú nehodu sa mali podpísať oni dvaja.
Na sklonku uplynulého týždňa Ján H. a Pavol K. predstúpili pred samosudcu Okresného súdu Košice-okolie. Na pojednávanie neprišli s prázdnymi rukami, ale s posudkom ďalšieho znalca. Jeho závery však nekorešpondujú s tým, o ktorý sa opiera obžaloba. Keďže došlo k podstatnej zmene okolností prípadu a na jeho objasnenie je potrebné ďalšie vyšetrovanie, samosudca vrátil vec prokurátorovi na došetrenie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
