domácej pôde v 28. kole. Aj pred ním to v klube poriadne hrmelo. Vedenie neplnilo a neplní sľuby, lenže to isté robia i hráči. Vraj hrajú o svoje mená, preto budú o záchranu Prešova v superlige bojovať zo všetkých síl. Tvrdil to nejeden prešovský futbalista pred zápasom s Trenčínom a podobné hlasy sa ozývali i pred súbojom s belasými. I vtedy, v závere apríla, mohli ísť zeleno - bieli do bodového trháku, no prehrali. A to isté sa stalo teraz. Navyše, Prešovčanom hral do kariet i výsledok z Čermeľa. Vyhrať tak, mali by na košických tigrov deväťbodový náskok a v najbližšom dueli doma Dubnicu. Tatran však Slovan nezdolal. Napriek tomu má k dobru pred posledným 1. FC Košice poltucet bodov. Zaujímavé úvahy sme v tej súvislosti načúvali na tribúne, keď už bolo nad slnko jasné, že tatranci s belasými prehrajú. Údajne preto sa hráči o víťazstvo nebili na trávniku tak, ako trebárs v predchádzajúcom domácom stretnutí s Ružomberkom, lebo vraj čakajú na to, kým im vedenie FC Tatran nevyplatí, čo im sľúbilo a čo im podľa zmlúv patrí. Držia takto nad ním Damoklov meč. Takáto "hra", pokiaľ fanúšikovia majú dobré informácie, však odrádza ľudí z tribún. Ich zákulisné boje príliš nezaujímajú. Chcú vidieť predovšetkým futbal. Menej podstatné je pre nich to, že i pred zápasom so Slovanom sa znovu iskrilo, a trasa medzi ihriskom a sekretariátom prezidenta klubu bola azda tou najfrekventovanejšou počas jedného z tréningov. To sú ale interné problémy, ktoré by sa na verejnosť mali hádam dostávať, avšak nie takýmto spôsobom, po ktorom najväčšiu ujmu utrpí ten, ktorý si to najmenej zaslúži. Teda divák, ktorý síce prichádza stále za svojim obľúbeným športom, ale i on má svoju trpezlivosť...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
