najlepších pozícií pri negociačných rokovaniach o vstupe Slovenska do Európskej únie (EÚ). Tento proces už prebieha a poľnohospodári zisťujú, že je to tvrdý konkurenčný boj.
"Európska únia vyjadrila svoje predstavy, o ktorých sa pomaly aj ťažko diskutuje," poznamenal o priebehu prístupového procesu riaditeľ Šarišskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory v Prešove Ján Hanudeľ.
Tvrdý postoj EÚ zastáva najmä u komodít, pri ktorých ide o priame platby. Napríklad pri produkcii mlieka EÚ nám ponúka možnosť výroby 946 miliónov litrov ročne, pričom Slovensko požaduje vyžaduje viac ako 1,2 miliardy litrov. Požiadavky a ponuka v stavoch oviec - bahníc sa rozchádzajú o 160 tisíc kusov. Podobne je to aj s úrodou obilovín - EÚ napríklad u pšenice nám určuje výnosy na úrovni štyroch ton z hektára, pričom na Slovensku v minulosti boli bežné úrody nad päť ton z hektára.
"Čím menšia kvóta, tým menšia výpomoc," vidí realitu J. Hanudeľ a dodáva: "Momentálne je to v rovine už nie odbornej, ale politickej."
Slovensku nepomohol ani takzvaný farmársky cenzus, ktorý za pomoci EÚ sa uskutočnil v závere minulého roka. Únia pri stanovovaní kvót na jednotlivé komodity zobrala za základ najhoršie tri najhoršie roky 1997 až 1999 pre poľnohospodárov a meniacu sa k lepšiemu situáciu neberie do úvahy. Napríklad v produkcii mlieka slovenskí poľnohospodári sa zlepšujú a už tohto roku dodajú miliardu litrov.
"Keď to tak pôjde ďalej, tak je predpoklad, že by sme sa priblížili k čiastke, ktorú požadujeme. Lenže únia na túto tému nechce nejako diskutovať."
Slovenskí roľníci sa netaja ani tým, že sa im nedarí presadzovať svoje zámery ani doma, necítia podporu politickej scény. Tá by sa mala zobudiť, pretože v kapitole poľnohospodárstva EÚ má rozdielne predstavy aj v určení znevýhodnených oblastí pre poľnohospodársku činnosť, ktorý nezodpovedá súčasnej realite na Slovensku. Ak by sa presadili predstavy EÚ, tak na Slovensku by bolo medzi znevýhodnené oblasti zaradených o 300 tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy menej, než je v súčasnosti. Toto sa už bytostne dotýka roľníkov prešovského regiónu, pretože ten je momentálne skoro celý zaradený do tejto kategórie.
"Má to širokú súvislosť s využitím vidieka. Ak by sme nevyužívali 300 tisíc poľnohospodárskej pôdy, malo by to dopad aj na nezamestnanosť, pretože potom by sme nepotrebovali toľko pracovnej sily," dodáva J. Hanudeľ.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
