zákona o základných a stredných školách sa bez varovania ocitli v kategórii "škôl neposkytujúcich stupeň vzdelania", čo ich zaraďuje na úroveň školských klubov, kuchýň či jedální.
"Naše vyradenie zo systému škôl, poskytujúcich základné vzdelanie nepovažujeme za šťastné. Učiteľ hudobnej výchovy na ZŠ predsa nemôže dostatočne pripraviť talentovaného inštrumentalistu na konzervatoriálne štúdium. Umelecké vzdelávanie môže nadaným deťom zabezpečiť jedine ZUŠ-ka," uviedol pre náš denník riaditeľ humenskej ZUŠ, Miroslav Dziják. Podľa jeho slov sú v tomto kontexte aj z prísne byrokratického hľadiska základným stupňom vzdelania pre stredný stupeň umeleckých a pedagogických škôl a na vysoké školy umenovedného a umelecko-pedagogického zamerania. Schválenie zákona v navrhovanej podobe by mohlo mať pre súčasných študentov a zákonite aj pre samotné školy nedozierne následky.
Ako uviedol, škola v súčasnosti hospodári s asi sedemmiliónovým ročným rozpočtom, pričom na školnom vyberie približne 300-tisíc korún ročne. Mesačné platby za štúdium sa nemenili už od revolúcie a ešte aj dnes ide o paušálnych 40 korún na jedného žiaka. Pokiaľ prejde návrh zákona, automaticky dôjde k ich dramatickému zvýšeniu. "Myslím, že postupné zvyšovanie participácie rodičov na školnom sa malo riešiť už v minulosti. Pokiaľ budeme musieť jednorázovo zvýšiť poplatky, bude to pre rodičov šok. Môže sa totiž stať, že vzrastú až desaťnásobne, čo si mnohí nebudú môcť dovoliť," skonštatoval riaditeľ.
Podľa jeho odhadu by škola v priebehu krátkeho času prišla minimálne o polovicu žiakov. Keďže ich má asi 800, ide o nezanedbateľný počet a tak isto by to vyzeralo vo všetkých ZUŠ vo väčších mestách. Ďalším nezanedbateľným aspektom, ktorí svedčí v prospech umeleckých škôl je, že ich žiaci a absolventi prichádzajú do rozporu so zákonom v minimálnom množstve.
"Určite sa netúlajú po uliciach, nedrogujú a nerobia výtržnosti. V umeleckej škole môžu zmysluplne stráviť voľný čas a rozvíjať svoj talent. Zároveň sa učia na sebe pracovať a vyvíjať úsilie na dosiahnutie stanoveného cieľa. Veď pokiaľ sa chcú naučiť hrať napríklad na hudobnom nástroji, chce to každodennú drinu a sebadisciplínu, ktorá v dnešnej mladej generácii nie je celkom štandardom," uzavrel Miroslav Dziják.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
