v domácej odvete je skvelým úspechom ŠK Farmakol Tatran Prešov. Predovšetkým jeho cieľavedomej a koncepčnej práce na všetkých úrovniach klubu. Nik, znalý súčasných hádzanárskych pomerov na Slovensku nepochybuje, že Prešovčania sa vrátili medzi elitu celkom zaslúžene. Vari ani o tom, že takáto bašta hádzanej pod Tatrami medzi ňu jednoducho patrí. Farmakol Tatran kočíroval postupový záver druhého, rozhodujúceho barážového duelu s Topoľčanmi na domácej palubovke s prehľadom. Mal dostatočný náskok, preto keď časomiera ukazovala 58. minútu a 43 sekundu a prešovskí tréneri Martin Liták a Milan Foľta si vyžiadali oddychový čas, celkom sme jeho význam nepochopili. Čo tým sledovali?
"V podstate nám išlo o jediné. Ťahať do konca čas, dávať pozor, aby sa nikto nezranil. Naopak, aby si vychutnal ten krásny postupový postup." Stále ešte pod dojmom ošiaľu radosti a postupového opojenia, odpovedal tréner hádzanárov Farmakolu Tatran M. Lipták i na ďalšie zvedavé otázky. Najprv však adresoval prvé slová na adresu kádra, ktorý sa o postup do HIL zaslúžil. Brankárov Olejára, Juska a Callu, pivotov Kravčáka, Michalíka, Pašena a Polanského, spojok Klauzera, Huňadyho, Pekára, Tumidalského a Amricha a krídiel Durkáča, M. Tabačka, Dobrovodského a kapitána tímu Dobroviča. Z realizačného tímu treba spomenúť lekára MUDr. Patrika Mikluša a maséra Štefana Benka. "Po tom, čo som k tomuto mužstvu prišiel pred odvetnou časťou prišiel, s kolegom Foľtom sme dostali dobrú hádzanársku partiu. Pravdou však je, že na niektorých postoch boli i určité slabiny. Tie sme vykompenzovali známou vlastnosťou. O prešovských hádzanároch sa totiž už roky traduje, že ak im to na palubovke nejde celkom podľa predstáv, dokážu to vynahradiť pre nich príslovečnou bojovnosťou. Ku cti im slúži i ďalší vážny moment, ktorý ich počas sezóny psychicky tlačil. Títo chlapci si jednoducho nesmeli v štrnástich po sebe idúcich zápasoch dovoliť prehrať. Iba tak sa dali zámery naplniť. Bol to na nich obrovská tlak. Treba si preto vážiť každého, kto sa o konečný úspech pričinil." Ak ste už spomenuli i určité slabiny jednotlivcov treba pre úplnosť povedať, že neraz ste kriticky hodnotili i výkon celého mužstva. "Samozrejme, nie vždy sme hrali dobre. V takejto sérii to ľahké nie je. Ako som však už naznačil, chyby, ktoré sme vyprodukovali v útočnej fáze, tie sme potom kompenzovali nekompromisnou obranou a bojovným prístupom." V ktorých chvíľach počas súťaže vám bolo na lavičke Farmakolu Tatran Prešov najťažšie? "Rozhodne tú minútu pred koncom v domácom kľúčovom zápase sezóny, označovanom i ako "zápas roka". Zahodenými šancami sme v ňom posadili súpera na koňa. Za stavu 23:22 nedal ešte "sedmičku" Tumidalský. Avšak takmer súčasne so zvukom záverečného klaksóna pečatil svoj únik Dobrovič gólom, ktorý definitívne pochoval nádeje najväčšieho rivala. A tiež i v prvom polčase prvého barážového súboja v Topoľčanoch. Vtedy nám zlyhávala naša dovtedy osvedčená zbraň, obrana, a nechytali sa nám v tej časti ani brankári. Vlastne, všetky zápasy v odvete boli ťažké. Taký ťažký polrok som vo svoj kariére ešte nezažil." Ďalšia otázka už smerovala smerom k interligovej budúcnosti. "Keď ma majiteľ ŠK Farmakol Tatran Prešov Miloslav Chmeliar oslovil s ponukou prísť trénovať do Prešova, povedal som pri tejto príležitosti, že v živote nepôjdem do mužstva, ktoré nemá šancu útočiť na najvyššie méty. Nejaké "údržbárske, či záchranárske" práce nie sú mi vlastné. Presvedčil som sa, že v tejto hádzanárskej partii drieme obrovský potenciál nielen prešovskej, lež dovolím si tvrdiť, i slovenskej hádzanej. V premiérovej sezóne to nebude ešte určite na titul. HIL sa budeme učiť hrať. Tak ako som sa to učil so Sečovcami. Určite nevypadneme a môžem ubezpečiť, že určite budeme v nej miešať kartami." Keď sen prešovských hádzanárov sa v sobotu večer naplnil, na svetlo sveta krátko po tom vyšlo ešte jedno utajované predsavzatie... "S kolegom Milanom Foľtom sme si povedali, ak už bude jasné, že sme postúpili, v tej chvíli obaja prestávame fajčiť."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
