ktorá sa rozhodla usporiadať prvý raz MS. Turnaje na oboch olympiádach vyhral Uruguaj, a preto bolo určené, že prvý svetový šampionát bude práve v tejto krajine - v Montevideu. Odvtedy uplynulo už viac ako 70 rokov a predsa štadión Centenario pre 100 000 divákov stojí dodnes. Práve ten bol dejiskom premiérových bojov v roku 1930. Rok predtým po krachu na burze v USA, keď nastala veľká hospodárska kríza, predseda FIFA Jules Rimet obchádzal krajiny, aby sa zúčastnili na tomto podujatí. Spolu so svojím pomocníkom Rudolfom Pelikánom pochodili svet, aby zabezpečili účasť stvách, no nepodarilo sa im to tak, ako predpokladali.
Najlepšie futbalové tímy z Európy chýbali. Anglicko vtedy ešte zostávala v pyšnej izolácii a účasť odmietlo Maďarsko, Taliansko, Španielsko, Rakúsko a Československo, výkvet vtedajšieho futbalu. Pozvánku prijali len Francúzsko, Belgicko, Juhoslávia a Rumunsko, teda krajiny,ktoré v tom čase hrali len "druhé husle". Tieto mužstvá prišli na lodi Conte Verde, pretrpeli aj morskú chorobu a ich cesta trvala 13 dní. V Rumunsku sa do futbalu zapojil i kráľ Carol, ktorý zariadil pre hráčov trojmesačnú dovolenku a v Uruguaji mužstvo aj trénoval. Prečo nešlo mužstvo ČSR? Dva suverénne kluby Sparta a Slavia Praha hráčov neuvoľnili a bez nich by to nebola reprezentácia. Tím z hráčov Bohemians a Viktorie Žižkov by náš futbal nemohol dôstojne zastupovať.
Rimetov sen sa predsa splnil, i keď sa na MS zúčastnilo iba 13 mužstiev a všetky zápasy sa odohrali na už spomínanom Centenario s jednou raritou. V tom čase museli ženy chodiť do pre nich určeného sektoru, kde si mohli pokojne zápasy pozrieť bez vyrušovania mužmi. Prvý gól v histórii MS strelil Francúz Laurent, no celý turnaj bol za pomoci rozhodcov chladnokrvne vedený v prospech Uruguaja a Argentíny. Európske celky tam nemali žiadnu šancu, a tak mohli domáci kráčať za víťazstvom a získať zlatú sošku Niké. Táto 30 cm vysoká trofej, vážiaca 4 kg, sa stala najslávnejšou futbalovou trofejou sveta. Uruguaj si razil cestu za titulom, i keď aj v tomto mužstve došlo k incidentu, pretože nastúpil bez svojho fenomenálneho brankára Mazzaliho, ktorý nechytal preto, že ušiel zo sústredenia mužstva za manželkou a bol z kádra vyhodený. Kapitán a súčasne tréner Nasazzi dirigoval hru v obrane, čierny tanečník Andrade v zálohe a päťčlenný útok drvil každého.
Počas turnaja ničilo hráčov tropické teplo a blížilo sa finále, v ktorom proti sebe dňa 30. júna 1930 nastúpili Uruguaj a Argentína. Susedia, ale i veľkí futbaloví nepriatelia. Na finále doniesli obaja kapitáni svoju loptu a ponúkli ju belgickému rozhodcovi Langenusovi, ktorý žrebomm rozhodol, že sa bude hrať s argentínskou loptou. V polčase zápasu to s domácimi vyzeralo zle, a tak počas prestávky uruguajské ženy kľačali a modlili sa za úspech svojich. Uruguaj vyhral nakoniec 4:2 a hráči Nasazzi, Andrade, Cea a Scarone boli vyhlásení za národných hrdinov. Len škoda, že o štyri roky na truc neprišli Uruguajci do Talianska a v histórii MS tak len jeden jediný raz víťaz neobhajoval titul.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
