Trenčíne a v uplynulej sezóne aj vo švédskom HV 71. Majú za sebou aj niekoľko spoločných štartov v národnom tíme a práve tam je to vari i logické prihral mladší z nich Rastislav na prvý gól Richardovi (na fotografii) na jeho premiérový gól vo farbách Slovenska. Tešili sa, že si vedno ťuknú do puku aj na svetovom šampionáte, no zrada sa volala priedušky. Ich zápal odstavil Riša z účasti. Hoci mal do dejiska podujatia odcestovať neskôr ako celá výprava, deň po začiatku vrcholných zápolení, nestalo sa. Lekár to neodporučil, mohla sa prihodiť ďalšia galiba. Navyše mal tento obranca aj niekoľkodňový výpadok v tréningu a každý z vrcholových borcov vie, že s takýmto restom sa MS nedajú absolvovať. Bol by to hazard. Tak sa cesty Pavlikovských nedobrovoľne na pár dní rozdelili. Kým Rasťo šalel od radosti v Škandinávii, Rišo mal doma smutno-veselý úsmev. Oj, ako rád by bol v zlatej partii...
"Na priedušky sa hnevať nemôžem. Už aj predtým som mal s nimi sem-tam problémy. Tak to chcel osud, hoci nebolo to po prvý raz, čo som na poslednú chvíľu doplatil na zdravotné ťažkosti. Mesiac pred šampionátom v Petrohrade som si napríklad ešte v tíme Trenčína zlomil ruku," rozhovoril sa bek, ktorý na rozdiel od brata zostáva ešte dva roky v službách HV 71. Mimochodom, nebyť tohto ochorenia, mohli byť hokejisti Pavlikovskí druhou bratskou dvojicou, ktorá by v našich farbách zvládla MS. Primát patrí Renému a Petrovi Pucherovcom. "Azda ešte nie je všetkým dňom koniec a niekedy sa nám to možno ešte podarí" vyslovil nádej Richard Pavlikovský.
Rišo bol s Rasťom počas MS v každodennom telefonickom kontakte. "Pozorne som sledoval bráškove výkony, je to hráč, ktorý je nepríjemný pre obrancov svojím pohybom a napádaním. Vyvoláva nervozitu u súpera." Mimochodom, maród na finále necestoval ani ako divák. Deň pred rozhodujúcim bojom spolukomentoval dianie vo Švédsku a hoci dostal ponuku, aby prišiel, zostal radšej doma. Možno i preto, že by ťažšie znášal svoju bezmocnosť na tribúne. Richard v dobrom bratovi závidel, že mohol prežiť krásne momenty a nechal si všetko do detailov vyrozprávať. Hoci mal každý deň počas MS čerstvé informácie priamo z kuchyne nášho tábora, dobre sa to počúvalo i potom. Ktovie, ale smola jedného môže priniesť aj radosť druhému. Nebyť indispozície, možno by si napríklad Rado Hecl neokúsil svetový hokej. "Treba brať do úvahy hlavne to, že Rada Suchého tiež nepodržali priedušky a mal také isté ťažkosti ako ja. Rovnako preto nepricestoval. Tak to chodí v športe. Nikdy sa nedá nič dopredu naplánovať."
Pred ôsmimi rokmi sa Richard Pavlikovský prvý raz dostal do národného tímu, na konte má 54 zápasov a tri góly."Azda to nie je zlá bilancia a hlavne si cením, že vlani som bol na majstrovstvách sveta a okrem toho som reprezentoval i na olympiáde, hoci na tú nerád spomínam. Ešte dobre, že sme získali teraz titul a myslím si, že nie je ani tak dôležité, ktorí hráči sa o to zaslúžili, ale hlavne fakt, že ho máme vo vitríne. Pre slovenský hokej je to naozaj súci poklad."
V uplynulom ročníku sa bratia Pavlikovskí v Jönköpingu potiahli navzájom a obom našim hokejistom to naozaj išlo v náročných zápoleniach. "Avšak treba rozlišovať, že každý sme iný a nemožno to vnímať, že musíme stále tvoriť dvojicu." Švédi si ho vyhliadli na základe dobrých výkonov v Havířove, kde ukázal dostatok ofenzívnych schopností. Okrem toho vedel, do čoho ide, lebo Rasťo mu povedal, čo ho čaká a na čo sa má pripraviť. "Všetci Slováci vo švédskej lige boli vynikajúci. A ako si počínal Stano Jasečko, ktorý k nám prišiel počas zápolení? Milo ma prekvapil, hral na takej úrovni, akú som u neho nikdy predtým nevidel. A to vrátane éry v Košiciach či v reprezentácii."
Richard poukázal v súvislosti s triumfom na MS na jeden fakt, ktorý sa dosiaľ príliš neotváral. "Poviem vám čosi: už počas olympiády sa stalo v mužstve niečo, čo spôsobilo, že partia nefungovala. Vnútorná klíma bola akási naštrbená, nefungovalo to. Nikto nevie, prečo to tak bolo. Čosi ale sústavne viselo vo vzduchu. Aj na začiatku prípravy pred šampionátom to tak bolo. Všetko sa ale zlomilo v zápase s Českom v Brne. Vtedy sme výborne zahrali a odvtedy sme smerovali k hviezdam. Vo Švajčiarsku v ďalších prípravných dueloch domáci nemali nárok, aby obstáli. Kolektív bol nesmierne mocný, zocelený a stále herne stúpal. Chlapci to cítili a vnímali, vedeli, že predošlý stav je fuč. Keď do toho vstúpili kvalitné posily z NHL, tak bolo jasné, že budeme predvádzať hokej, ktorý stojí za to. Pravda, nikto nemôže povedať vopred, že ideme vyhrávať, lebo sa ide od zápasu k zápasu. Okrem toho v hokeji zámer nie je zakaždým rovnaký ako realita. Dopadlo to nakoniec ale super aj pričinením brankára Jana Lašáka."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
