víťazstve Slovenska nad Uzbekistanom (4:1), jeho brat Branislav, hráč slovenskej Žiliny, vychutnával so spoluhráčmi víťazstvo na pôde 1. FC Košice (4:0). "A tak ja by som až tak neporovnával. Reprezentácia, kde hral brat, je o niečom inom. My sme tu išli s cieľom vyhrať. Aj keď sme vedeli, čo nás čaká, že domáci budú nepríjemným súperom, ktorému ide o záchranu a body potrebuje ako soľ. Ale my sme na to nepozerali, išli sme za svojím cieľom," rozvravel sa bez núkania obranca žltozelených, ktorý v 62. minúte po slalome od polovice ihriska prekonal Kobra a zvyšoval na 3:0.
Neodpustili sme si ďalšiu paralelu so súbojom Slovensko - Uzbekistan, v ktorom uzbecký Tadžijev po rovnakom slalome znížil na 1:2. "Hmmm, priznám sa, že som to nevidel. Takže žiadna inšpirácia... Jednoducho sme videli, že domáci hrajú ofsajd systém v jednej línii. A keď som bol rozbehnutý a nejako mi to aj vychádzalo, lopta mi totiž neodskakovala a mohol som ju v pohode viesť, až som išiel sám na brankára. Snažil som sa ho prehodiť a aj to mi vyšlo."
Žilinčania čakali nepríjemného súpera, žiaľ, z hľadiska Košíc bol okrem úvodu zápasu presný opak. Príjemní tigríci. "Myslím, že zo začiatku boli Košičania nepríjemní súperi. Povedal by som, že do prvého gólu, čo bola najlepšia odpoveď na snahu domácich. Dovtedy sme nehrali dobre ani v obrane, ani v strede poľa. Po tom, čo sme dali gól, sme už boli lepším mužstvom."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
