hlbších súvislostí. Senát USA v piatok schválil zákon, ktorým podporil vstup 7 krajín do aliancie. A ešte dva dni predtým rozhodli ministri ZV krajín NATO o vzniku spoločného orgánu s Moskvou, tzv. Rady NATO-Rusko.
Ide o planetárne udalosti, ktoré významne zasiahnu aj slovenskú realitu. Oba akty nesú v sebe jedno spoločné posolstvo: Severoatlantická aliancia, do ktorej v najbližšej budúcnosti prípadne vstúpime, už nebude tou alianciou, do ktorej sme sa pred rokmi hlásili. Ba nebude ani tou alianciou, do ktorej vstupovali v r. 1999 ČR, MR a PR, a dokonca ani tou, ktorá tu bola ešte pred 11.septembrom 2001. To sme si nevymysleli tu a teraz, tento motív sa dá vyčítať zo všetkých rozumnejších analýz, ktoré sa v západnej tlači objavili.
Podstatou premeny je, že NATO sa pretvára z obranného zväzku demokratických štátov Západu na čosi ako diskusný politický klub. Isteže, nejde o žiadnu radikálnu zmenu definície - všetko, čo stojí vo Washingtonskej zmluve, základajúcom dokumente NATO, platí aj naďalej. To, čo sa vyvíja, je však prístup USA, najdôležitejšieho hráča za globálnym stolom.
Zákon o upevnení slobody (Freedom consolidation Act) je jasnou správou, že výberové kritériá pre pripravenosť uchádzačov sa oproti predchádzajúcemu rozširovaniu dramaticky znížili. Dôkazom je deklarovaná politická vôľa prijať do NATO a finančne za týmto účelom podporiť až 7 adeptov. Rumunsko a Bulharsko sú totiž rozvojové krajiny, ktoré nespĺňajú politické, ekonomické ani vojenské štandardy (okrem jediného - podpora obyvateľstva, v čom sú ale najlepší). Ich zaradenie do balíka len potvrdzuje, akou nešťastnou a hlúpou komplikáciou je pre Slovensko americký bojkot Mečiara. Pri všetkej úcte a sympatiách k Balkánu, politické riziká, ktoré do aliancie vnesie, sú s našimi neporovnateľné...
Tzv. robustné rozšírenie, ku ktorému sa schyľuje, je však až druhotným príznakom premeny NATO. Tým prvotným je vyzdvihnutie Ruska do pozície akéhosi "poločlena", síce bez hlasovacieho práva, ale fakticky omnoho vplyvnejšieho, než väčšina radových členov. Práve o tom je novoustanovená Rada NATO-Rusko, ktorej detaily a procedúra sa budú ešte upresňovať. Isté je však toľko, že USA modifikujú svoje priority a v rámci tohto procesu vťahujú do strategického rozhodovania aj Rusko.
A toto už bezprostredne súvisí s 11. septembrom a aj vzťahmi v rámci aliancie, ako sa vyvinuli po ňom. Po atentátoch na New York a Washington sa najväčšou hrozbou pre USA stal islamský terorizmus. V rámci tohto prehodnocovania sa zásadne zmenil aj americký náhľad na Rusko. To sa vzhľadom na pocit vlastného ohrozenia svetovým islamom stáva viac spojencom, než protivníkom. NATO sa reštruktralizuje predovšetkým preto, aby sa v spojeneckom systéme našlo pre Rusko nejaké obojstranne akceptovateľné umiestnenie.
Zároveň treba povedať, že po Juhoslávii to bol práve Afganistan, ktorý opäť odkryl menejcennosť európskych členov NATO. Ak odhliadneme od Veľkej Británie, leví diel finančnej i vojenskej réžie protiteroristickej operácie niesli na svojich pleciach USA. (Aj keď bol, symbolicky, aktivovaný článok 5 zmluvy o NATO.) A hoci partneri z NATO strmhlav skočili do protiteroristickej koalície, na ktorú vyzval Bush, odvtedy sa medzi európskymi spojencami (resp. EÚ) a USA vynárajú stále nové a stále hlbšie rozpory. A keďže je zrejmé, že z hľadiska boja proti teroru je Rusko aspoň také významné, ako Európania, USA sa rozhodli NATO "rozriediť".
Toľko sa stalo: Zníženie významu NATO čoby vojenského zväzku Západu je americký ústupok Moskve za protiteroristickú spoluprácu. Ďalším ústupkom je, samozrejme, prižmúrenie očí nad vnútornou politikou - napr. excesy v Čečensku, potlačenie slobody tlače. Širšie a "redšie" NATO je cenou, ktorú sa jediná svetová veľmoc rozhodla vyplatiť, aby nemala zviazané ruky k samostatnému rozhodovaniu v otázkach, ktoré pociťuje ako prioritné z aspektu vlastnej národnej bezpečnosti. Viď napríklad Irak - dokáže si niekto predstaviť, že by Európa s vojenským zvrhnutím Saddáma Husajna súhlasila?
Druhé rozširovanie NATO a prizvanie Ruska za "prísediaceho" člena aliancie znamenajú vykročenie k novému svetovému poriadku. Nepriateľom číslo jedna sa stáva teror, význam NATO preto bude upadať a konflikty medzi EÚ a USA zase množiť, keďže Európa sa zatiaľ odmieta dôsledne brániť. To je nová realita, veľmi priaznivá pre Rusko. Napriek meniacim sa siločiaram ale stále rovnaká pre Slovensko: Vstup do NATO síce stratí čaro exkluzivity, alternatívu však nemá.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
