večer. Skalní nadšenci dobrej hudby sa však nedali odradiť a tí, ktorí napokon ako tak zaplnili hľadisko, svoje rozhodnutie určite neoľutovali. Práve naopak, opäť sa raz potvrdilo, že organizátor Gejza Szabados vie do Košíc pritiahnuť kvalitu, o ktorú tí, čo zostali doma pri telke, opäť raz prišli.
Po pol hodinke avizovaného začiatku, keď už bolo jasné, že lepšie to už nebude, nabehla na pódium napriek všetkého optimisticky naladená poľsko-slovenská trojica džezmenov, vedená bubeníkom Kazimierom Jonkiszom. Po tom, ako táto statná, už za života legendárna bubenícka osobnosť pochválila v rodnej reči našich hokejových majstrov a vyjadrila vrelí vzťah k slovenskému národu, začalo sa hrať. Spočiatku si prítomní vypočuli klasické džezové skladby evokujúce atmosféru zadymených intletektuálskych barov, ktoré nájdete v každom kúte sveta. Napriek nepopierateľným fyzickým dispozíciám dokázal tento "chlap ako hora" vylúdiť jemnými perkusiami atmosféru, ktorá vás prinútila počúvať.
Práve jeho zmysel pre detail a drobné rytmické odtienky, ktoré vypĺňali hluché miesta, gradovali hru trojice do dimenzií, ktoré publikum nezadržateľne roztlieskali. Svoje robili i saxofónové sóla vyštudovaného právnika, mladého sympaťáka Borysa Janczarskeho, ktorý uprednostnil hudbu pred paragrafmi, čo môžu džezoví nadšenci len bez slova privítať.
Obaja hudobníci patria k poľskej muzikantskej špičke, ktorú doplnil rovnako kvalitná zástupca slovenskej strany, kontrabasista Martin Marinčák. Jeho nástojčivá basa, energický saxík a minimalistické, zato strhujúce bicie vytvorili kombináciu, ktorá nielen zaujala, ale postupne i rozohriala a v závere dvíhala zo stoličiek. Dôkazom bola výborná spontánna jam-session, kedy si hviezdy večera dosýta zaimprovizovali. Zúročilo sa tak výborne zladené hudobné cítenie troch džezmenov a priazeň ich publika.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
