nová slovenská vláda vznikne čo najskôr po septembrových voľbách a bude schopná spolupracovať s EÚ "rovnako pozitívne" ako vláda súčasná.
V slovenskej časti rezolúcia tiež vyzýva Slovensko a Maďarsko, aby našli obojstranne uspokojivé riešenie v spore okolo tzv. krajanského zákona.
Návrh rezolúcie sa skladá zo všeobecného úvodu, ktorého
autorom je predseda zahraničného výboru EP Elmar Brok, a z častí o jednotlivých kandidátskych krajinách. Autorom slovenskej časti je holandský socialista Jan Marinus Wiersma.
Poslanci včera posúdili pozmeňovacie návrhy k textu, ktorých predložili vyše 200. Z takmer troch desiatok slovenských sa dva týkajú Benešových dekrétov, o ktorých v pôvodnom texte nebola zmienka.
Šéf zahraničného výboru Brok spolu s nemeckým poslancom Jürgenom Schröderom navrhli vyjadriť v rezolúcii očakávanie, že ak slovenské právo obsahuje ustanovenia, ktoré - napríklad účinkom Benešových dekrétov - vytvárajú diskriminačné účinky, čo je v rozpore s právom EÚ, Slovensko ich odstráni najneskôr k dátumu vstupu do únie.
Skupina poslancov na čele s Nemkou Elisabeth Schroedterovou zasa chce do textu zaradiť odsek, kde EP vyjadrí nádej, že slovenské úrady budú pozorne sledovať prebiehajúce analýzy Benešových dekrétov vykonávané českými úradmi, Európskou komisiou a parlamentom s cieľom zistiť, či nemajú právne účinky v rozpore s európskym právom, a v prípade potreby prehodnotia tieto ustanovenia.
Celkovo slovenská časť rezolúcie pozitívne hodnotí pokrok, ktorý Slovensko dosiahlo v príprave na členstvo v EÚ, upozorňuje však na potrebu ďalších konkrétnych výsledkov v boji proti korupcii a riešení postavenia Rómov.
V ekonomickej oblasti dokument vyzýva vládu, aby pokračovala v prísnej rozpočtovej politike s cieľom udržať kontrolu nad deficitom bežného účtu. Vláda tiež musí prijať opatrenia na zníženie nezamestnanosti a zmenšenie rozdielov v rozvoji regiónov. Dokument už tradične upozorňuje na potrebu posilňovať administratívne kapacity potrebné pre uplatňovanie zákonov EÚ v praxi.
* * *
Európska komisia chce v rozšírenej Európskej únii väčšie právomoci v oblasti diplomacie a ekonomiky. Vyplýva to z návrhu dokumentu o budúcom usporiadaní Európy. Pracovný dokument, ktorý je príspevkom komisie ku Konventu o budúcnosti EÚ, žiada udeliť komisii výlučné právo iniciatívy napríklad v oblasti zahraničnej politiky, ktoré by vraj zaistilo lepšiu súdržnosť vonkajších akcií EÚ.
Text sa tiež vyslovuje za zlúčenie funkcie vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku, ktorý momentálne zastáva Javier Solana, s kreslom komisára pre vonkajšie vzťahy, ktorým je Chris Patten.
Dokument ďalej žiada posilnenie právomocí EK v ekonomickej oblasti. "Komisia sa nemôže obmedzovať len na odporúčania v prípade, že členské štáty...ohrozujú dobré fungovanie hospodárskej a menovej únie," argumentuje navrhovaný text.
"Ak komisia nebude v srdci európskej mocenskej štruktúry, všetko bude paralyzované. Ona jediná zastupuje spoločné záujmy všetkých," vysvetlil návrhy EK jej nemenovaný predstaviteľ, ktorý upozornil aj na plánované rozšírenie až o desať krajín.
Návrhy EK sa určite nebudú páčiť veľkým štátom EÚ, najmä Francúzsku a Británii, ktoré naopak presadzujú posilnenie úlohy Rady ministrov ako hlavného mocenského orgánu únie. Dokument dnes prerokujú a schvália komisári a popoludní ho predseda Romano Prodi predstaví poslancom Európskeho parlamentu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
