masového odvolávania úradníkov po každých voľbách. Predkladatelia chceli vytvoriť pre štátnych zamestnancov podmienky na profesionálny výkon služby tým, že zo zákona odstránili ich závislosť od politickej moci. Zákon však členstvo v politickej strane priamo nezakazuje, hoci v krajinách EÚ je nepísaným zvykom, že štátni úradníci nie sú členmi žiadnej politickej strany. Ani prijatý zákon však zrejme nezabráni štátnym zamestnancom, aby sa aj naďalej politicky angažovali.
Hoci sa po jeho prijatí porúčal zo svojej funkcie vedúci úradu ministerstva spravodlivosti Daniel Lipšic, je to zatiaľ asi jediná jeho obeť. Lipšic dal pred tzv. doživotnou definitívou prednosť členstvu v KDH, kde momentálne pôsobí ako podpredseda. Jeho príklad však nenasledovali niektorí pracovníci ministerstiev, ktorí pôsobia ako tieňoví ministri Smeru. Aj na kandidátke SDKÚ by sme našli nielen šéfa Úradu vlády, ale aj zopár terajších prednostov okresných a krajských úradov. Na druhej strane vedúci úradu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Boris Sopira sa vzdal funkcie podpredsedu SDĽ a dal radšej prednosť teplému miestečku v úrade...
V našich končinách sa zatiaľ nejaké veľké zmeny medzi štátnymi zamestnancami neudiali. Doteraz si svoj stranícky dres nevyzliekol ani jeden prednosta. Podľa A. Vojnarovej zo sekcie legislatívy ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny sú však prednostovia OÚ a KÚ v politických funkciách, a preto sa predpokladá, že budú zároveň aj politicky činní. Funkcia prednostu sa s politikou vraj prestane zlučovať až vtedy, keď ho zvolia v septembri do parlamentu. Ako uviedla, "štátny zamestnanec môže byť členom strany, ale nesmie aktívne vystupovať alebo vystupovať proti vláde. Ak však bude chcieť v politike pôsobiť aktívne, jedno alebo druhé musí vylúčiť."
Azda jediným "prominentom", ktorý si v Košiciach znenie zákona zobral k srdcu, je riaditeľ Krajskej správy štatistického úradu SR v Košiciach Emil Kočiš a až do štvrtka mestský šéf KDH. "Priznám sa, aj naďalej chcem pôsobiť v štátnej správe, a preto som si zákon pozorne preštudoval. Jeho výklad však nie je jednoznačný, lebo podľa mňa nehovorí o apolytickosti, ale o politickej nezávislosti. A to sa dá vyložiť viacerými spôsobmi. Čisto teoreticky by som mohol tvrdiť, že od 8.00 do 16.00 hod. som štátny úradník a až po ukončení pracovného času je zo mňa mestský predseda KDH. Otázkou je, čím by som bol cez víkend," usmieva sa Emil Kočiš. "Rozhodol som sa však, že bude lepšie, ak sa vzdám svojej politickej funkcie, hoci v KDH chcem zostať ako jeho radový člen. Chcel som predísť akýmkoľvek pochybnostiam, ktoré by z mojej funkcie v KDH a na Štatistickom úrade mohli vzniknúť. Možno to aj tak bude lepšie, lebo človek sa nemôže rozbíjať na dve časti."
E. Kočiš by v krajnom prípade uvažoval aj o tom, že by kvôli svojej ďalšej profesionálnej kariére na Štatistickom úrade vystúpil z KDH. "Až také radikálne riešenie však nepredpokladám, lebo takýto striktný výklad zákona by bol zrejme v rozpore s našou ústavou. Nikto totiž nemôže byť vo svojej práci diskriminovaný tým, že je členom akejkoľvek politickej strany."
Spomínaný zákon síce nepovažuje aj kvôli dvojznačnému výkladu za práve najšťastnejší, no oceňuje, že by v dlhšom časovom horizonte mohol viesť k lepšiemu fungovaniu štátnej správy. "Žiaľ, vidno, že sa zákon prijímal veľmi rýchlo a poslanci nestihli vychytať všetky jeho muchy. Navyše, Slovensko ešte nemá skúsenosti s tým, ako by mala fungovať štátna služba. No aj napriek tomu si myslím, že svoj účel, ktorým by malo byť odpolitizovanie štátnej správy, by mohol splniť. Verím však, že k nemu vznikne aj kvalifikovaný právny výklad, ktorý by odstránil nezrovnalosti v niektorých jeho ustanoveniach," dodáva E. Kočiš.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
