´najvyššieho´ uznal vinným z trestného činu skrátenia dane v jednočinnom súbehu s porušovaním predpisov o obehu tovaru s cudzinou. Svojim konaním pripravil štátnu kasu o 3 555 200 korún na daniach a na cle o 334 907 korún. Tomuto verdiktu v kauze, ktorá má už desaťročnú históriu, predchádzali dva oslobodzujúce rozsudky, a keďže sa k nemu nevyjadril obžalovaný, ani prokurátor, ešte stále nie je právoplatný.
Podľa obžaloby prokurátora v máji a júni 1992 mal Ladislav Š. spolu s už nebohým Zsoltom L. v desiatich prípadoch postupne kúpiť a odobrať z družstevného podniku Unimex vo Svidníku 95 600 litrov stoličnej vodky. Odberateľom mala byť firma existujúca len na papieri Print Ktf v Budapešti. Alkohol však neputoval za hranice, ale ovlažil hrdlá konzumentov bývalého Československa. O odberateľov nebola núdza. Našli sa nielen v Košiciach a Humennom, ale dokonca i vo Vodňanoch v okrese Strakonice. Bol to parádny kšeft, ale nie pre štátnu kasu, ktorá prišla o takmer 10 miliónov!
"Necítim sa vinný. Ja som bol len pracovníkom firmy Luma Trade, s. r. o., a plnil som príkazy Zsolta L., šéfa a majiteľa firmy," opakoval obžalovaný na každom pojednávaní. Ani v siahodlhom dokazovaní pred senátom sa jeho vinu v celom rozsahu dokázať nepodarilo. Preto aj prokurátor v záverečnej reči navrhol súdu uznať Ladislava Š. vinným namiesto desiatich len zo štyroch skutkov. Obhajkyňa obžalovaného naopak zastávala názor, že výsledky dokazovania nepreukázali vinu jej mandanta a žiadala jeho oslobodenie. Alternatívne, v prípade, že ho súd uzná vinným, navrhla mimoriadne zníženie trestu v súvislosti s mimoriadnymi okolnosťami prípadu. Na jednej strane zdôraznila, že Ladislav Š. bol do celej veci len zatiahnutý svojim šéfom, na druhej poukázala, že má zdravotne postihnuté dieťa, o ktoré sa stará od jeho narodenia, vozí ho na rehabilitácie a do školy vzdialenej od bydliska 45 km.
Senát Krajského súdu v Košiciach na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že vina Ladislava Š. bola preukázaná len v štyroch skutkoch tri súviseli s predajom alkoholu do Vodňan a jeden do Humenného... S prihliadnutím na okolnosti celej kauzy a na osobné pomery obžalovaného, súd ho uznal vinným z vyššie uvedených trestných činov, za ktoré mu uložil mimoriadne znížený úhrnný trest. Ako odznelo v odôvodnení rozsudku, uloženie iného trestu by bolo v prípade obžalovaného neprimerane prísne a tvrdé.
Ladislav Š. je však len jedným ohnivkom v kauze presiaknutej alkoholom. Hlavným aktérom kšeftov s ohnivým mokom bol Zsolt L. Ten však v júni 1997 tragicky zahynul pri dopravnej nehode a o tri mesiace neskôr bolo trestné stíhanie proti nemu zastavené. Pre pripomenutie uvedieme, že v roku 1992 stál na čele firmy Luma Trade, s. r. o., ktorá uzavrela bartrový kontrakt s košickou eseročkou Erix a s maďarskou firmou Print Ktf. Budapest o dodávke 10 000 litrov Stoličnej vodky. Tá mala byť vyvezená do Maďarska,no putovala do Čiech. Samozrejme s falošnými colnými dokladmi, medzinárodným nákladným listom a colnou sprievodkou.
Po prvom vydarenom kšefte nasledovali aj ďalšie. Jedným z nich bol skutok, v ktorom sa spolu so Zsoltom L. viezol aj Ladislav Š. Ďalšia vodka, ktorú firma Luma Trade nakúpila v auguste 1992 z colného skladu v Čiernej nad Tisou, mala putovať do Nemecka. V skutočnosti 22-tisíc litrov ohnivého moku skončilo u odberateľov v Púchove a v Prahe. Falošné colné doklady (údajne za 700-tisícovú odmenu) v Trenčíne zaobstaral Ján K. Aj v tomto prípade prišla štátna pokladňa o dva milióny korún. Summa-summarum, majiteľ firmy s pomocníkmi pri obchodoch s vodkou, ošklbali štát o temer 13 miliónov korún!
Vo februári 1995 krajský prokurátor obžaloval Zsolta L. z trestných činov skrátenia dane a porušovania predpisov o obehu tovaru s cudzinou. "Ja sám som sa stal obeťou podvodu," tvrdil v prípravnom konaní i pred súdom Zsolt L. Tvrdil, že ho podviedli Róbert K. a Ladislav Š. spolu s nejakým neznámym mužom z Rožňavy. To, že stoličná nebola vyvezená do Maďarska, sa vraj dozvedel až neskôr, a potom, v snahe zachrániť sa, navádzal na krivé výpovede vodičov , ktorí alkohol prevážali. Tvrdil, že falošné doklady vo všetkých prípadoch dostal poštou a Ladislavovi Š., ktorý ich prostredníctvom Jána K. zabezpečoval, dal na tento účel 670 tisíc korún.
Pre trestný čin nadržovania bol spolu s hlavným protagonistom obžalovaný aj 38-ročný Košičan Ján K., ktorý sa podieľal na zabezpečení colných dokladov na vývoz alkoholu. Toho, ktorý ako je už známe, územie vtedajšieho Československa nikdy neopustil… Len táto najmenšia rybka v alkoholom presiaknutej kauze, bola zatiaľ aj právoplatne odsúdená, ibaže kvôli celkom inému trestnému činu, bolo ním nadržovanie.
"Bol som nevinný, ale i tak ma odsúdili…" tvrdil na pojednávaní svedok. "V prípravnom konaní ste však vypovedali, že Ladislav Š. vás požiadal o zabezpečenie falošných colných dokladov, ako je to teda?" opýtal sa prokurátor. "Vypovedal som tak preto, že som bol zastrašovaný. Zsolt L. ma zavolal do hotela Slovan. Keď som tam prišiel, vonku ma zdrapili dvaja muži. Zbili ma, uniesli, tri dni som bol nezvestný. Pohrozili mi, že ma zabijú. Potom som vypovedal tak, ako chceli. O tom, že ma vydierajú, som informoval políciu…To, aby som tvrdil, že o zaobstaranie falošných colných dokladov ma požiadal Ladislav Š., mi prikázal Zsolt L. Bolo to v čase, keď bol v zahraničí, vravel, že je preč, tak nech to poviem na neho," uviedol na jednom z pojednávaní Ján K. nepoprel ani to, že neskôr usvedčoval z trestnej činnosti aj Zsolta L., ale zdôraznil pritom, že to urobil až potom, čo mu "šahol" na jeho deti".
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
