mestečko aj inak vošlo do povedomia. To preto, že sa tu narodili aj chýrni niektorí hokejisti a medzi nimi i Róbert Tomík (na fotografii). "Pôrodnica v čase, keď som prišiel na svet, nebola v Dubnici, tak si mamka odskočila sem a tu som prvý raz zaplakal," konštatoval Robo. Je síce tiež členom zlatého kolektívu, ale mal akési zvláštne postavenie v tejto partii...
Kým mnohí fanúšikovia si nenechali ujsť sledovanie reprízy finálového duelu na MS, tento pravý krídelník oči do obrazovky nezapichol. Načo by aj, aby mu bolo znovu i smutno? "Mám však všetky duely nahrané na videu, určite sa k nim dostanem." Tomík má za sebou paradoxnú sezónu. Cenné preňho je, že sa stal dvojnásobným majstrom. Najprv v Sparte Praha pomohol vybojovať titul Českej republiky (dal posledný gól v záverečnom finálovom súboji play-off) a rovnako sa hrdí titulom majstra sveta. Napriek tomu nerobí "ramená". Sebakriticky hodnotí svoj podiel na jednom i druhom triumfe. Určite však mal v oboch prípadoch značnú radosť, hoci utŕžil aj dve facky v uplynulých dňoch či mesiacoch. Najprv sa nedostal do konečnej nominácie pred ZOH a odletel domov značne rozladený, druhý štuchanec pocítil vo Švédsku na šampionáte, keď po prvých šiestich dueloch mu pripadlo miesto iba na - tribúne. "Napriek tomu to bola však úspešná sezóna a bol by som rád, keby sa podobné opakovali každý rok."
Uplynulo viac než týždeň od ohňostroja nadšenia. Stačilo to na zahojenie menšej rany a toho, že štvrťfinále, semifinále a boj o zlato neabsolvoval na svetovom ľade? "Ešte dlho ma to bude mrzieť, lebo som nerátal s tým, že práve ja vo vyraďovacích bojoch budem chýbať. Na tribúne to neskôr bolo hrozné." Každý hráč také čosi inak prežíva a ventiluje. Niektorí spoluhráči sa vyjadrili okrajovo v tom zmysle, že Robovi balvan nehrajúceho náhradníka poriadne pritlačil optimizmus. "Najavo som to síce nedal pocítiť nikomu, že som nehral, ale nemal som dobrú náladu, to nepopieram. Veľmi ma to zhrýzalo. Od kolektívu som sa neodčlenil. Vlastne som si aj po finále uvedomoval, že som nepriložil ruku k dielu. Možno preto som bol hlavne nie taký veselý ako chlapci, ktorí lietali za pukom do posledného duelu. V opačnom prípade by som sa rovnako ohromne tešil." Keby to záležalo na vás, tak by ste si pridelili asi tri štvrtinky kovu..."Zrejme tak som nejako rozmýšľal."
Zaujímavé bolo, že práve Robo Petrovický, ktorý Tomíka vytlačil v záverečných meraniach síl zo zostavy, býval s ním na izbe. Narušilo to atmosféru medzi nimi? "V žiadnom prípade, veľmi dobre spolu vychádzame, medzi nami sa nezaiskrilo. Naďalej to zostalo také, ako pred týmto šampionátom." Koniec koncov žiadny hráč nemôže za to, ako rozhodne tréner. Naposledy dostal prednosť Petrovický, nabudúce to môže byť inak. O protekcii pre daktorého jednotlivca môže hovoriť iba človek s dávkou naivnosti...
Po predčasnom návrate zo Salt Lake City sa Tomíkov komentár na margo udalostí v našom tábore obmedzil iba na konštatovanie, že nepríjemné pocity si nechá len pre seba. Môže momentálne k tomu niečo viac povedať? "Radšej som to ukrýval a nechcem o tom hovoriť ani teraz, lebo ľudia by to neprijali tak, ako to myslím. Vládne eufória a nikoho by moje názory momentálne ani nezaujímali." O trénerovi Jánovi Filcovi sa tvrdí, že je veľkým psychológom. Aj on ale musí nepríjemné rozhodnutia povedať jasne, hoci citlivo. V každom prípade to zasiahne ego zverenca, ktorý na obmedzený počet flekov na súpiske doplatí vyradením z kádra. "Šanca na diskusiu existuje, každý má svoju pravdu, debatovať môžeme, ale nič sa na tom nezmení. Hovorili sme s trénerom o mojom postavení vo Švédsku, v Amerike na to nebol priestor." Tento legionár hral v príprave a na začiatku MS výborne, s Hlinkom a Somíkom mu to išlo. Predsa ale uprednostnený bol nakoniec ďalší Róbert. "Bolo mi povedané, že Petrovického výkonnosť ide hore a pre tím bude lepšie, ak zostane stále v akcii."
V zahraničí preskákal bývalý hráč Dubnice, Trenčína, Slovana a L. Mikuláša dve etapy. Najprv pôsobil v Karlových Varoch, kde pomáhal zachraňovať klub medzi elitou, potom sa ocitol na opačnom póle v špičke súťaže. V Sparte našiel dostatok uplatnenia a pobil sa o popularitu. "Partia bola dobrá tam aj tam. V Prahe je väčší tlak na hráčov vzhľadom na ambície." Nebyť oho, že mal podpísaný kontrakt na dva roky, mohol licitovať o lukratívnejšej zmluve s Pražanmi. "Nevylučujem to, ale ktovie, či by mi pomohlo, že som majster sveta. Mňa teší to, že v cudzine som sa nestratil. Na Slovensku chýbajú financie, odchádzajú hráči a úroveň extraligy klesá. V českej súťaži je viac vyrovnaných celkov a odráža sa to v zápasoch. Pre Slovákov je dobré, keď sa dostanú sem a udržiavajú si kvalitu. "
Aj Tomík sa hotuje, hoci neskôr, k moru, ale s rodinou, nie s kamarátmi, spoluhráčmi. Dovtedy však zhltne prvé tréningové dávky. Po NHL nezačal poškuľovať, drží sa pri zemi. "Niežeby som bol starý, ale necítim sa na to. Nemám na tieto zápolenia výšku ani váhu. Neuvažoval som nad tým, že by som si za morom zahral," dokončil myšlienky R. Tomík, ktorého žiadny klub z NHL ešte nedraftoval.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.